Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Mnoho sa podľa Tárnoka diskutuje o tom, že by Maďarsko mohlo byť akýmsi mostom medzi Západom a Východom.
Autor TASR
Budapešť 26. marca (TASR) - Členstvo Maďarska a Slovenska v Severoatlantickej aliancii (NATO) napomohlo k rozvoju vzájomného dialógu a k približovaniu Maďarska a Slovenska, čo bolo pozitívne po atmosfére medzivládnych vzťahov v predchádzajúcom období. V rozhovore pre TASR pri príležitosti výročí vstupu Maďarska a SR do NATO to konštatoval vedúci Inštitútu pre výskum európskej stratégie budapeštianskej Národnej univerzity verejných služieb Balázs Tárnok.
Analytik podotkol, že Slovensko sa stalo členom NATO o päť rokov neskôr než jeho regionálni partneri Česko či Poľsko, čo bolo zapríčinené práve rokmi vládnutia Vladimíra Mečiara. Maďarsko vstúpilo do NATO spolu s Českom a Poľskom v roku 1999.
"Členstvo Slovenska a Maďarska v Aliancii tieto krajiny priblížilo viac k sebe. Medzivládne vzťahy a ich atmosféra bola pretým úplne iná," pripomenul.
Maďarsko a Slovensko si podľa jeho slov museli uvedomiť, že nespolupracujú už iba v rámci zoskupenia Vyšehradskej štvorky (V4), že už nie sú iba susedmi, ale že sú súčasťou obranného spojenectva.
Vstup Maďarska do NATO pred 25 rokmi bol podľa analytika veľmi významným míľnikom v novodobých dejinách Maďarska a je jedným z významných prvkov jeho ústavnej identity. "Sme členmi NATO, a preto nemôže byť nikdy nikým spochybnené, že Maďarsko je súčasťou Západu, čo je v Maďarsku otázka, ktorá je aktuálna vyše tisíc rokov," povedal.
Mnoho sa podľa Tárnoka diskutuje o tom, že by Maďarsko mohlo byť akýmsi mostom medzi Západom a Východom. Podľa analytika však táto skutočnosť nespochybňuje spolupatričnosť Maďarska k Západu. "Po 40 rokoch komunizmu a po protikomunistickej revolúcii v roku 1956 možno stále vnímať u Maďarov prirodzenú snahu byť súčasťou NATO," spresnil.
Členstvo Maďarska a Slovenska v NATO je podľa slov Tárnoka vhodné vnímať nezávisle od aktuálnych politických sporov a od aktuálnych geopolitických javov, čo platí aj pri pohľade na Alianciu ako celok.
V prípade Švédska a Fínska, ktoré sa vzdali mimoriadne dlhého obdobia nezávislosti a vstúpili do NATO práve pod vplyvom aktuálnych geopolitických javov, to však nemožno ignorovať. "Mali by sme sa sústrediť na to, aby lídri Maďarska a Slovenska nespochybnili dôveru v Alianciu a aby nevznikli diskusie o opodstatnenosti existencie NATO," konštatoval.
"Aktuálne politické spory a odlišné postoje v rámci V4 k vojne na Ukrajine nespochybňujú základnú myšlienku členstva krajín štvorky v NATO," uzavrel Tárnok.
(spravodajca TASR Ladislav Vallach)
Analytik podotkol, že Slovensko sa stalo členom NATO o päť rokov neskôr než jeho regionálni partneri Česko či Poľsko, čo bolo zapríčinené práve rokmi vládnutia Vladimíra Mečiara. Maďarsko vstúpilo do NATO spolu s Českom a Poľskom v roku 1999.
"Členstvo Slovenska a Maďarska v Aliancii tieto krajiny priblížilo viac k sebe. Medzivládne vzťahy a ich atmosféra bola pretým úplne iná," pripomenul.
Maďarsko a Slovensko si podľa jeho slov museli uvedomiť, že nespolupracujú už iba v rámci zoskupenia Vyšehradskej štvorky (V4), že už nie sú iba susedmi, ale že sú súčasťou obranného spojenectva.
Vstup Maďarska do NATO pred 25 rokmi bol podľa analytika veľmi významným míľnikom v novodobých dejinách Maďarska a je jedným z významných prvkov jeho ústavnej identity. "Sme členmi NATO, a preto nemôže byť nikdy nikým spochybnené, že Maďarsko je súčasťou Západu, čo je v Maďarsku otázka, ktorá je aktuálna vyše tisíc rokov," povedal.
Mnoho sa podľa Tárnoka diskutuje o tom, že by Maďarsko mohlo byť akýmsi mostom medzi Západom a Východom. Podľa analytika však táto skutočnosť nespochybňuje spolupatričnosť Maďarska k Západu. "Po 40 rokoch komunizmu a po protikomunistickej revolúcii v roku 1956 možno stále vnímať u Maďarov prirodzenú snahu byť súčasťou NATO," spresnil.
Členstvo Maďarska a Slovenska v NATO je podľa slov Tárnoka vhodné vnímať nezávisle od aktuálnych politických sporov a od aktuálnych geopolitických javov, čo platí aj pri pohľade na Alianciu ako celok.
V prípade Švédska a Fínska, ktoré sa vzdali mimoriadne dlhého obdobia nezávislosti a vstúpili do NATO práve pod vplyvom aktuálnych geopolitických javov, to však nemožno ignorovať. "Mali by sme sa sústrediť na to, aby lídri Maďarska a Slovenska nespochybnili dôveru v Alianciu a aby nevznikli diskusie o opodstatnenosti existencie NATO," konštatoval.
"Aktuálne politické spory a odlišné postoje v rámci V4 k vojne na Ukrajine nespochybňujú základnú myšlienku členstva krajín štvorky v NATO," uzavrel Tárnok.
(spravodajca TASR Ladislav Vallach)
