V rozhovore pre TASR to uviedla predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Alžbeta Hollerová Račková.
Autor TASR
Budapešť 27. marca (TASR) - Vstup Maďarska do Severoatlantickej aliancie (NATO) v roku 1999, a neskôr aj do Európskej únie, vnímali členovia slovenskej menšiny žijúcej v Maďarsku a príslušníci ostatných národností rovnako ako väčšinová spoločnosť. V hlavách ľudí sa tieto dva akty spájajú s pocitom, že Maďarsko patrí k Západu. V rozhovore pre TASR to uviedla predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Alžbeta Hollerová Račková, informuje spravodajca.
Podľa jej slov z uvedeného hľadiska išlo o zásadné rozhodnutie. "V Maďarsku bolo referendum o vstupe do NATO. Na plebiscite sa zúčastnilo takmer 50 percent oprávnených voličov, z ktorých 85 percent podporilo vstup Maďarska do NATO," povedala predsedníčka CSSM.
"Vtedy na základe prieskumov rôznych inštitútov verejnej mienky sa zistilo, že ľudia spájajú tento krok s tým, že patríme k Západu, že vstup do NATO prispeje k tomu, aby sa bezpečnosť krajiny posilnila a zároveň to ľudia vnímali ako predpoklad hospodárskeho a spoločenského pokroku, ktorý prispeje k tomu, aby sa tu lepšie žilo," spresnila.
Prieskumy tiež potvrdili, že v prípade malých krajín, ako Slovensko či Maďarsko, si samy neporadia s tým, aby sa v prípade potreby bránili proti agresorovi. "Preto ten pocit bezpečnosti aj v tomto smere vnímali tak, že je ho možné zabezpečiť len v prípade, keď patríme k nejakému zoskupeniu," uzavrela Hollerová Račková.
(spravodajca TASR Ladislav Vallach)
Podľa jej slov z uvedeného hľadiska išlo o zásadné rozhodnutie. "V Maďarsku bolo referendum o vstupe do NATO. Na plebiscite sa zúčastnilo takmer 50 percent oprávnených voličov, z ktorých 85 percent podporilo vstup Maďarska do NATO," povedala predsedníčka CSSM.
"Vtedy na základe prieskumov rôznych inštitútov verejnej mienky sa zistilo, že ľudia spájajú tento krok s tým, že patríme k Západu, že vstup do NATO prispeje k tomu, aby sa bezpečnosť krajiny posilnila a zároveň to ľudia vnímali ako predpoklad hospodárskeho a spoločenského pokroku, ktorý prispeje k tomu, aby sa tu lepšie žilo," spresnila.
Prieskumy tiež potvrdili, že v prípade malých krajín, ako Slovensko či Maďarsko, si samy neporadia s tým, aby sa v prípade potreby bránili proti agresorovi. "Preto ten pocit bezpečnosti aj v tomto smere vnímali tak, že je ho možné zabezpečiť len v prípade, keď patríme k nejakému zoskupeniu," uzavrela Hollerová Račková.
(spravodajca TASR Ladislav Vallach)