Rezort pripomenul, že o akomkoľvek rozmiestnení cudzích ozbrojených síl na území SR nerozhodujú orgány NATO, ale príslušné ústavné orgány Slovenskej republiky.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 27. januára (TASR) - Návrh na prípadné posilnenie spoločného pôsobenia ozbrojených síl členských krajín NATO v oblasti východnej hranice Aliancie je len jednou z možných alternatív vývoja situácie. Žiadne rozhodnutie o rozmiestnení zahraničných vojakov nebolo prijaté. V súvislosti s medializovanými diskusiami o tom informovala hovorkyňa Ministerstva obrany (MO) SR Martina Kovaľ Kakaščíková. Dodala, že o akejkoľvek prítomnosti cudzích ozbrojených síl na území SR rozhodujú príslušné slovenské ústavné orgány.
"Cieľom vojenských expertov je spracovať čo najucelenejší zoznam možností, ktoré má NATO ako obranná aliancia k dispozícii v ďalšom priebehu zvyšujúceho sa napätia. NATO chce a musí byť pripravené na všetky možné scenáre vývoja vrátane tých najhorších, aj keď všetci si želáme upokojenie situácie. Presne tak má konať najsilnejšia obranná aliancia v histórii," uviedol rezort obrany.
Návrh na posilnenie pôsobenia NATO na východnej hranici Aliancie vychádza podľa MO SR zo skúseností, ktoré NATO získalo z pôsobenia v krajinách Pobaltia a v Poľsku v reakcii na nezákonnú anexiu Krymu Ruskou federáciou a na ozbrojený konflikt prebiehajúci na ukrajinskom Donbase či v Luhansku.
"Na základe pripravovaných vojenských scenárov a odporúčaní bude následne prebiehať odborná a predovšetkým politická diskusia o tom, ktoré z navrhovaných opatrení sú primerané danej situácii a s ktorými opatreniami sa stotožnia všetky členské krajiny NATO," vysvetlila hovorkyňa.
Rezort pripomenul, že o akomkoľvek rozmiestnení cudzích ozbrojených síl na území SR nerozhodujú orgány NATO, ale príslušné ústavné orgány Slovenskej republiky. "Najvyšší ústavní činitelia, rovnako ako vláda SR, aj naďalej veľmi detailne a poctivo sledujú aktuálnu bezpečnostnú situáciu a vyhodnocujú opatrenia, ktoré je potrebné prijať na zaistenie bezpečnosti občanov Slovenskej republiky," uviedla Kovaľ Kakaščíková. Akékoľvek rozhodnutia budú v závislosti od ďalšieho vývoja bezpečnostnej situácie prijímať zodpovedné orgány SR.
O úvahách NATO informovala vo štvrtok britská stanica Sky News s tým, že po 1000 vojakov by mohlo byť vyslaných do Rumunska, Bulharska, Maďarska a na Slovensko. Úvahy vo štvrtok potvrdil aj minister zahraničných vecí SR Ivan Korčok (nominant SaS). Považuje to za súčasť normálneho obranného plánovania v reakcii na vzniknutú situáciu na Ukrajine.
"Cieľom vojenských expertov je spracovať čo najucelenejší zoznam možností, ktoré má NATO ako obranná aliancia k dispozícii v ďalšom priebehu zvyšujúceho sa napätia. NATO chce a musí byť pripravené na všetky možné scenáre vývoja vrátane tých najhorších, aj keď všetci si želáme upokojenie situácie. Presne tak má konať najsilnejšia obranná aliancia v histórii," uviedol rezort obrany.
Návrh na posilnenie pôsobenia NATO na východnej hranici Aliancie vychádza podľa MO SR zo skúseností, ktoré NATO získalo z pôsobenia v krajinách Pobaltia a v Poľsku v reakcii na nezákonnú anexiu Krymu Ruskou federáciou a na ozbrojený konflikt prebiehajúci na ukrajinskom Donbase či v Luhansku.
"Na základe pripravovaných vojenských scenárov a odporúčaní bude následne prebiehať odborná a predovšetkým politická diskusia o tom, ktoré z navrhovaných opatrení sú primerané danej situácii a s ktorými opatreniami sa stotožnia všetky členské krajiny NATO," vysvetlila hovorkyňa.
Rezort pripomenul, že o akomkoľvek rozmiestnení cudzích ozbrojených síl na území SR nerozhodujú orgány NATO, ale príslušné ústavné orgány Slovenskej republiky. "Najvyšší ústavní činitelia, rovnako ako vláda SR, aj naďalej veľmi detailne a poctivo sledujú aktuálnu bezpečnostnú situáciu a vyhodnocujú opatrenia, ktoré je potrebné prijať na zaistenie bezpečnosti občanov Slovenskej republiky," uviedla Kovaľ Kakaščíková. Akékoľvek rozhodnutia budú v závislosti od ďalšieho vývoja bezpečnostnej situácie prijímať zodpovedné orgány SR.
O úvahách NATO informovala vo štvrtok britská stanica Sky News s tým, že po 1000 vojakov by mohlo byť vyslaných do Rumunska, Bulharska, Maďarska a na Slovensko. Úvahy vo štvrtok potvrdil aj minister zahraničných vecí SR Ivan Korčok (nominant SaS). Považuje to za súčasť normálneho obranného plánovania v reakcii na vzniknutú situáciu na Ukrajine.