Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Novelou sa má umožniť kontrola účelu použitia príspevku zo štátneho rozpočtu.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 18. septembra (TASR) - Za realizáciu projektu Európskeho hlavného mesta kultúry (EHMK) prostredníctvom tretej osoby, teda priameho realizátora, by mohol zodpovedať vykonávateľ. Tomu by sa doplnilo právo na náhradu škody voči tzv. priamemu realizátorovi. Vyplýva to z novely zákona o EHMK, ktorou sa má zmeniť aj zákon poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry (MK) SR. Návrh podali poslanci Národnej rady (NR) SR za SNS, parlament ho v utorok posunul do druhého čítania.
"Navrhuje sa upraviť zodpovednostný vzťah pre prípad, ak bude vykonávateľ realizovať projekt EHMK prostredníctvom tretej osoby (priameho realizátora) a dopĺňa sa právo vykonávateľa na náhradu škody voči priamemu realizátorovi," ozrejmili predkladatelia v dôvodovej správe.
Novelou sa má tiež umožniť kontrola účelu použitia príspevku zo štátneho rozpočtu. "Zo súčasnej právnej úpravy vyplýva, že finančné prostriedky poskytnuté ako príspevok sa pripísaním na účet vykonávateľa považujú za vyčerpané na určený účel," uviedli poslanci.
Návrhom sa má tiež zaviesť povinnosť pre vykonávateľa postupovať pri poskytovaní príspevku alebo jeho časti priamemu realizátorovi podľa zákona o verejnom obstarávaní. "Poskytnutie príspevku zo strany vykonávateľa (mesta alebo právnickej osoby ním zriadenej alebo založenej) priamemu realizátorovi iba zmluvou bez postupu podľa zákona o verejnom obstarávaní je v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní," tvrdia predkladatelia. Zakotviť tiež chcú oprávnenie Najvyššieho kontrolného úradu SR vykonávať kontrolu hospodárenia s príspevkom.
Ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS) po posunutí návrhu do druhého čítania upozornila, že legislatívna úprava by mala zvýšiť transparentnosť financovania projektu EHMK. "Peniaze určené na tento projekt zo štátneho rozpočtu sú z verejných zdrojov, a preto k nim treba tak aj pristupovať. Z nášho pohľadu nie je prípustné, aby sa na financovanie tohto projektu nevzťahovali príslušné zákony a osobitné predpisy, ako napríklad zákon o verejnom obstarávaní a ďalšie," vysvetlila ministerka.
Zákon by v prípade definitívneho schválenia mohol byť účinný od 1. januára 2025.
"Navrhuje sa upraviť zodpovednostný vzťah pre prípad, ak bude vykonávateľ realizovať projekt EHMK prostredníctvom tretej osoby (priameho realizátora) a dopĺňa sa právo vykonávateľa na náhradu škody voči priamemu realizátorovi," ozrejmili predkladatelia v dôvodovej správe.
Novelou sa má tiež umožniť kontrola účelu použitia príspevku zo štátneho rozpočtu. "Zo súčasnej právnej úpravy vyplýva, že finančné prostriedky poskytnuté ako príspevok sa pripísaním na účet vykonávateľa považujú za vyčerpané na určený účel," uviedli poslanci.
Návrhom sa má tiež zaviesť povinnosť pre vykonávateľa postupovať pri poskytovaní príspevku alebo jeho časti priamemu realizátorovi podľa zákona o verejnom obstarávaní. "Poskytnutie príspevku zo strany vykonávateľa (mesta alebo právnickej osoby ním zriadenej alebo založenej) priamemu realizátorovi iba zmluvou bez postupu podľa zákona o verejnom obstarávaní je v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní," tvrdia predkladatelia. Zakotviť tiež chcú oprávnenie Najvyššieho kontrolného úradu SR vykonávať kontrolu hospodárenia s príspevkom.
Ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS) po posunutí návrhu do druhého čítania upozornila, že legislatívna úprava by mala zvýšiť transparentnosť financovania projektu EHMK. "Peniaze určené na tento projekt zo štátneho rozpočtu sú z verejných zdrojov, a preto k nim treba tak aj pristupovať. Z nášho pohľadu nie je prípustné, aby sa na financovanie tohto projektu nevzťahovali príslušné zákony a osobitné predpisy, ako napríklad zákon o verejnom obstarávaní a ďalšie," vysvetlila ministerka.
Zákon by v prípade definitívneho schválenia mohol byť účinný od 1. januára 2025.
