Vláda chce podporiť integrovanú dopravu, cyklodopravu, nastavovanie parkovacej politiky aj zriadenie nízkoemisných zón v mestách.
Autor TASR
Bratislava 6. mája (TASR) - Zvýšenie počtu meracích zariadení kvality ovzdušia, ktoré sa spomína v programovom vyhlásení vlády (PVV), zlepší merania a informovanie obyvateľov. Ako ďalej pre TASR uviedla Dana Mareková z občianskej iniciatívy Za čisté ovzdušie, zber dát o kvalite ovzdušia je na Slovensku momentálne nedostatočný.
"Presnejšie dáta pomôžu s nastavovaním riešení. Ovzdušie je lokálny jav, a preto čím máme lepšie namerané, tým lepšie sa dajú šiť opatrenia na mieru," povedala Mareková. Za pozitívum považuje aj to, že ľudia budú mať lepší prehľad o tom, čo dýchajú. Akceptujú potom aj nepopulárne opatrenia, podotkla Mareková. "Ukázalo sa, že ak mám dosť informácií o tom, že dýcham zdraviu škodlivý vzduch a moje správanie prispieva k tvorbe emisií, napríklad jazdím autom namiesto hromadnej dopravy, tak som ochotnejšia svoje správanie zmeniť."
Mareková víta niekoľko opatrení v PVV na zníženie emisií z vykurovania, konkrétne zlepšenie kontroly a dostupnosť dotácií na výmenu neefektívneho kotla. "Je len škoda, že sa kotlová dotácia nespája aj s ďalšími opatreniami, ktoré by domácnostiam pomohli zvýšiť celkovú energetickú efektivitu," poznamenala.
Vláda chce podporiť integrovanú dopravu, cyklodopravu, nastavovanie parkovacej politiky aj zriadenie nízkoemisných zón v mestách. "Bude zaujímavé sledovať, akú konkrétnu podobu bude sľúbená podpora mať. V niektorých krajinách Európskej únie sa dobre osvedčili konzultácie sprevádzané finančnou podporou, ktorú poskytuje vláda samosprávam, kde emisie sledovaných látok prekračujú limity," priblížila Mareková.
V PVV sa spomína aj zavedenie limitu pre aromatické uhľovodíky benzo(a)pyrén. Mareková hovorí, že by to mohlo pomôcť sledovaniu dopadov kvality ovzdušia na zdravie, keďže ide o látku so škodlivými vplyvmi.
Nízkouhlíková stratégia v súčasnej podobe podľa Marekovej neplní aktuálne záväzky a ciele, ku ktorým sa Slovensko prihlásilo. Tvrdí, že je dôležité ju čím skôr prepracovať.
"Presnejšie dáta pomôžu s nastavovaním riešení. Ovzdušie je lokálny jav, a preto čím máme lepšie namerané, tým lepšie sa dajú šiť opatrenia na mieru," povedala Mareková. Za pozitívum považuje aj to, že ľudia budú mať lepší prehľad o tom, čo dýchajú. Akceptujú potom aj nepopulárne opatrenia, podotkla Mareková. "Ukázalo sa, že ak mám dosť informácií o tom, že dýcham zdraviu škodlivý vzduch a moje správanie prispieva k tvorbe emisií, napríklad jazdím autom namiesto hromadnej dopravy, tak som ochotnejšia svoje správanie zmeniť."
Mareková víta niekoľko opatrení v PVV na zníženie emisií z vykurovania, konkrétne zlepšenie kontroly a dostupnosť dotácií na výmenu neefektívneho kotla. "Je len škoda, že sa kotlová dotácia nespája aj s ďalšími opatreniami, ktoré by domácnostiam pomohli zvýšiť celkovú energetickú efektivitu," poznamenala.
Vláda chce podporiť integrovanú dopravu, cyklodopravu, nastavovanie parkovacej politiky aj zriadenie nízkoemisných zón v mestách. "Bude zaujímavé sledovať, akú konkrétnu podobu bude sľúbená podpora mať. V niektorých krajinách Európskej únie sa dobre osvedčili konzultácie sprevádzané finančnou podporou, ktorú poskytuje vláda samosprávam, kde emisie sledovaných látok prekračujú limity," priblížila Mareková.
V PVV sa spomína aj zavedenie limitu pre aromatické uhľovodíky benzo(a)pyrén. Mareková hovorí, že by to mohlo pomôcť sledovaniu dopadov kvality ovzdušia na zdravie, keďže ide o látku so škodlivými vplyvmi.
Nízkouhlíková stratégia v súčasnej podobe podľa Marekovej neplní aktuálne záväzky a ciele, ku ktorým sa Slovensko prihlásilo. Tvrdí, že je dôležité ju čím skôr prepracovať.