Bratislava 19. júla (TASR) – Partizánske oddiely a skupiny, ktoré bojovali v Slovenskom národnom povstaní, mali v názvoch mená svojich veliteľov, národných dejateľov i straníckych vodcov. Mnohé z nich však niesli názov, ktorý symbolizoval odpor proti fašizmu, okupantom alebo konečné víťazstvo. Často sa stávalo, že názov oddielu bol v ruštine. Takto prišiel k svoju menu aj Partizánsky oddiel Pobeda, čo v preklade znamená víťazstvo.

Veliteľom druhého oddielu Pobedy bol kapitán Pavel Barboriak, ktorý svoje poznatky zhrnul po vojne pre potreby dokumentácie udalostí. Dnes sú súčasťou archívu Vojenského historického ústavu v Bratislave. Najskôr pôsobil ako partizán na území Maďarska, kde vykonával špionážnu činnosť a na Slovensko sa presunul koncom októbra 1944.

„Našou úlohou bolo zistiť mená nemeckých a maďarských divízií na juhomaďarskom fronte, početný stav stálych záloh a rozmiestňovanie veliteľstiev, mechanizačné stavy nepriateľských armád, silu ich palebných zdrojov, náladu civilného obyvateľstva, budovanie spojok v Maďarsku a rozbité partizánske jednotky v oblasti Šalgotarián a Šahy,“ vypovedal Barboriak.

V dokumente opisuje aj skutočnosti o získavaní nových príslušníkov partizánskych oddielov medzi civilným obyvateľstvom, bývalými vojakmi slovenskej a maďarskej armády.

Samostatný partizánsky oddiel Pobeda bol založený v Gaderskej doline preskupením príslušníkov oddielu Železnô koncom októbra 1944. Jeho veliteľom sa stal Andrej J. Makarenko. Pôvodne mala jednotka 60, neskôr až vyše 400 príslušníkov.

Vytvoril menšie pododdiely označené číslicami 1 – 4. Oddiel Pobeda 3 bol napríklad tvorený výlučne obyvateľmi obce Liptovská Osada. Jeho činnosť spočívala v napádaní nepriateľských jednotiek na ceste medzi Banskou Bystricou a Ružomberkom.

V januári a februári 1945 dosiahol významné úspechy v bojoch s fašistami pri Litovskej Osade a Bielom Potoku a zároveň znemožňoval prienik Nemcov cez Ružomberok, Korytnicu a Kozí chrbát. Nemecké jednotky boli nútené presúvať sa cez ťažký horský terén a nemohli teda presúvať ťažkú techniku, čím oddiel Pobeda výrazne znemožňoval ich bojovú činnosť. Tento priestor sa Pobede 3 v spolupráci s jednotkami sovietskej armády podarilo udržať až do 5. apríla 1945, keď sa pridala do radov 1. čs. armádneho zboru.

Oddiel Pobeda 2 mal viac ako 200 príslušníkov a pôsobil najmä v meste Ružomberok. Veliteľom bol Pavol Barboriak. Pobeda 2 a 4 vykonávali najmä diverznú rozkladnú činnosť v Pohotovostných oddieloch Hlinkovej Gardy (POHG) a v Domobrane. Získavali si spriatelených úradníkov v ružomberských podnikoch, a tak pôsobili proti fašistickým silám v meste. Mali k dispozícii dôležité podniky v Ružomberku, ako aj nemocnicu.