Pri diskusii o dôležitosti a účinkoch očkovania by mali podľa Gavuru a Marenčáka dostať väčší priestor odborníci na zdravotníctvo.
Autor TASR
Bratislava 19. júla (TASR) – Lepšou a transparentnejšou komunikáciou o pandémii a vakcínach proti ochoreniu COVID-19 sa mohla na Slovensku dosiahnuť vyššia miera zaočkovanosti už na konci júna. A to aj napriek dlhodobo nízkej dôvere ľudí vo vládu a verejné inštitúcie. Analytici Národnej banky Slovenska (NBS) Miroslav Gavura a Michal Marenčák to uviedli vo svojom blogu na webe NBS.
„Pri väčšej transparentnosti komunikácie, aj keď berúc do úvahy pomerne nízku dôveru k exekutíve, by miera zaočkovania mohla byť namiesto 37 percent z konca júna na úrovni 45 až 49 percent. Vyplýva to zo vzťahu zaočkovania a transparentnosti. Je to veľmi podobný výsledok, ako by vyšlo len zo vzťahu vakcinácie a dôvery,“ zhodnotili analytici.
Vzťah medzi dôverou či nedôverou obyvateľstva vo verejné inštitúcie a ochotou sa zaočkovať možno podľa analytikov vidieť aj v rámci samotného Slovenska. Poukázali na to, že zaočkovanosť v regiónoch na Slovensku s nízkou volebnou účasťou v parlamentných voľbách 2020 je v priemere nižšia ako v regiónoch s vyššou účasťou. „Ak považujeme volebnú účasť za indikátor dôvery ľudí v štátne inštitúcie, ich politickú a verejnú zaangažovanosť, tak sa nízka dôvera vo verejné inštitúcie prejavuje jasne v nižšej miere zaočkovania,“ komentovali.
Pri diskusii o dôležitosti a účinkoch očkovania by mali podľa Gavuru a Marenčáka dostať väčší priestor odborníci na zdravotníctvo. Argumentujú tým, že ľudia viac dôverujú informáciám priamo od lekárov či sestričiek. „Úlohu vlády pri šírení posolstva očkovania by mohli nahradiť aj ľudia a priatelia v blízkom okolí tých, ktorí ešte nie sú zaočkovaní,“ dodali.
„Pri väčšej transparentnosti komunikácie, aj keď berúc do úvahy pomerne nízku dôveru k exekutíve, by miera zaočkovania mohla byť namiesto 37 percent z konca júna na úrovni 45 až 49 percent. Vyplýva to zo vzťahu zaočkovania a transparentnosti. Je to veľmi podobný výsledok, ako by vyšlo len zo vzťahu vakcinácie a dôvery,“ zhodnotili analytici.
Vzťah medzi dôverou či nedôverou obyvateľstva vo verejné inštitúcie a ochotou sa zaočkovať možno podľa analytikov vidieť aj v rámci samotného Slovenska. Poukázali na to, že zaočkovanosť v regiónoch na Slovensku s nízkou volebnou účasťou v parlamentných voľbách 2020 je v priemere nižšia ako v regiónoch s vyššou účasťou. „Ak považujeme volebnú účasť za indikátor dôvery ľudí v štátne inštitúcie, ich politickú a verejnú zaangažovanosť, tak sa nízka dôvera vo verejné inštitúcie prejavuje jasne v nižšej miere zaočkovania,“ komentovali.
Pri diskusii o dôležitosti a účinkoch očkovania by mali podľa Gavuru a Marenčáka dostať väčší priestor odborníci na zdravotníctvo. Argumentujú tým, že ľudia viac dôverujú informáciám priamo od lekárov či sestričiek. „Úlohu vlády pri šírení posolstva očkovania by mohli nahradiť aj ľudia a priatelia v blízkom okolí tých, ktorí ešte nie sú zaočkovaní,“ dodali.