Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prieskum zadalo KCCKB a uskutočnil sa od 20. do 28. apríla na vzorke 1000 respondentov.
Autor TASR
Bratislava 1. júna (TASR) – Deti sú v digitálnom priestore bez kontroly. Tri štvrtiny rodičov nevyužívajú žiadne nástroje, ktorými by kontrolovali, ako ich deti využívajú internet. TASR o tom informoval hovorca Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) Peter Habara.
"V on-line prostredí trávia deti oveľa viac času ako my dospelí. Aj keď je internet miestom sociálnych kontaktov a vzdelávania, pre rodičov predstavuje aj riziko," vysvetlil generálny riaditeľ Kompetenčného a certifikačného centra kybernetickej bezpečnosti (KCCKB) Ivan Makatura. Ako doplnil, popri užitočnom obsahu je web plný nástrah a mnohé z internetových hrozieb cielia práve na deti. "Žiadny rodič si určite nepraje, aby sa jeho dieťa stalo obeťou sexuálneho predátora, alebo aby navštevovalo stránky s nenávistným a explicitným obsahom," uviedol.
Práve deti sú podľa Makaturu mnohokrát častejšie ako dospelí vystavené kybernetickým bezpečnostným hrozbám a škodlivým prejavom v on-line prostredí. Môžu sa stať obeťami krádeže osobných údajov, krádeže identity, ale hrozí im aj infikovanie škodlivým kódom, nenávistné prejavy, sexuálne obťažovanie alebo kyberšikana.
Podľa prieskumu iba 22 percent oslovených rodičov aktívne využíva systémy rodičovskej kontroly. Najpoužívanejším spôsobom, ktorý Slováci používajú v 42 percentách prípadov, je reštriktívny režim (teda obmedzovanie času a aktivít, ktoré môže dieťa na zariadení vykonávať). Monitorovací systém, pri ktorom sa aktivity detí iba pozorujú, využíva 28 percent opýtaných rodičov. Zhruba štvrtina (25,4 percenta) rodičov kombinuje reštriktívny a monitorovací systém.
"Skôr, než začnete s limitmi a obmedzeniami, venujte čas tomu, aby ste pochopili, ako vaše dieťa používa svoje zariadenia a ako sa správa v on-line prostredí. Rešpektujte pritom súkromie dieťaťa a komunikujte s ním o potrebe rodičovskej kontroly," povedal Matej Šalmík, riaditeľ odboru vzdelávania, podpory a medzinárodnej spolupráce Národného centra kybernetickej bezpečnosti SK-CERT. Strata dôvery bude podľa jeho slov viesť iba k tomu, že dieťa svoje zručnosti použije na obídenie akýchkoľvek obmedzení či zákazov. "Deti musia samy pochopiť, že dobré návyky a kybernetická hygiena sú jedinými spôsobmi, ako sa môžu vyhnúť problémom a hrozbám v kybernetickom priestore," doplnil.
Prieskum zadalo KCCKB a uskutočnil sa od 20. do 28. apríla na vzorke 1000 respondentov.
"V on-line prostredí trávia deti oveľa viac času ako my dospelí. Aj keď je internet miestom sociálnych kontaktov a vzdelávania, pre rodičov predstavuje aj riziko," vysvetlil generálny riaditeľ Kompetenčného a certifikačného centra kybernetickej bezpečnosti (KCCKB) Ivan Makatura. Ako doplnil, popri užitočnom obsahu je web plný nástrah a mnohé z internetových hrozieb cielia práve na deti. "Žiadny rodič si určite nepraje, aby sa jeho dieťa stalo obeťou sexuálneho predátora, alebo aby navštevovalo stránky s nenávistným a explicitným obsahom," uviedol.
Práve deti sú podľa Makaturu mnohokrát častejšie ako dospelí vystavené kybernetickým bezpečnostným hrozbám a škodlivým prejavom v on-line prostredí. Môžu sa stať obeťami krádeže osobných údajov, krádeže identity, ale hrozí im aj infikovanie škodlivým kódom, nenávistné prejavy, sexuálne obťažovanie alebo kyberšikana.
Podľa prieskumu iba 22 percent oslovených rodičov aktívne využíva systémy rodičovskej kontroly. Najpoužívanejším spôsobom, ktorý Slováci používajú v 42 percentách prípadov, je reštriktívny režim (teda obmedzovanie času a aktivít, ktoré môže dieťa na zariadení vykonávať). Monitorovací systém, pri ktorom sa aktivity detí iba pozorujú, využíva 28 percent opýtaných rodičov. Zhruba štvrtina (25,4 percenta) rodičov kombinuje reštriktívny a monitorovací systém.
"Skôr, než začnete s limitmi a obmedzeniami, venujte čas tomu, aby ste pochopili, ako vaše dieťa používa svoje zariadenia a ako sa správa v on-line prostredí. Rešpektujte pritom súkromie dieťaťa a komunikujte s ním o potrebe rodičovskej kontroly," povedal Matej Šalmík, riaditeľ odboru vzdelávania, podpory a medzinárodnej spolupráce Národného centra kybernetickej bezpečnosti SK-CERT. Strata dôvery bude podľa jeho slov viesť iba k tomu, že dieťa svoje zručnosti použije na obídenie akýchkoľvek obmedzení či zákazov. "Deti musia samy pochopiť, že dobré návyky a kybernetická hygiena sú jedinými spôsobmi, ako sa môžu vyhnúť problémom a hrozbám v kybernetickom priestore," doplnil.
Prieskum zadalo KCCKB a uskutočnil sa od 20. do 28. apríla na vzorke 1000 respondentov.
