Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Parkinsonova choroba je druhé najrozšírenejšie neurodegeneratívne ochorenie v populácii, ktoré postihuje najmä ľudí nad 60 rokov.
Autor TASR
Bratislava 11. apríla (TASR) - Na Slovensku ročne pribudne približne 4000 ľudí s Parkinsonovou chorobou. Vyplýva to z údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI), o ktorých informovalo pri príležitosti Svetového dňa Parkinsonovej choroby.
Podľa štatistík bolo v neurologických ambulanciách sledovaných najviac pacientov s týmto ochorením v roku 2019, a to 25.988. V tom roku pribudlo aj najviac novodiagnostikovaných pacientov (4590). "Pokles počtu prípadov od roku 2020 mohol byť spôsobený nielen covidom, ale aj spresnením metodiky štatistického zisťovania," vysvetlilo NCZI. Najnižší počet sledovaných pacientov s Parkinsonovou chorobou zaznamenali v roku 2021 (19.108).
Parkinsonova choroba je druhé najrozšírenejšie neurodegeneratívne ochorenie v populácii, ktoré postihuje najmä ľudí nad 60 rokov. Spôsobuje ju degenerácia častí mozgu, ktoré zodpovedajú za koordináciu a kontrolu pohybov. Celosvetovo trpí Parkinsonovou chorobou sedem až desať miliónov ľudí, pričom viac mužov než žien. Na Slovensku je však štatistika opačná.
Najznámejším príznakom je nekontrolovateľný tras, pacientov však obmedzujú aj poruchy chôdze, rovnováhy, znížená mimika tváre či strata čuchu. Časté sú aj poruchy reči či prehĺtania. "Udáva sa, že porucha reči, teda dyzartria je u pacientov prítomná v 75 až 90-percentách prípadov. Takže takmer každý pacient má aj dyzartriu. Ide o hypokinetickú dyzartriu, ktorá sa prejavuje zníženou intenzitou hlasu, zotretou artikuláciou, zrýchleným tempom reči či neplynulosťami v podobe opakovania istých častí slov," vysvetlila logopedička Bianka Hrnčiarová z Neurologického oddelenia Fakultnej nemocnice Trnava.
Pri liečbe Parkinsonovej choroby sa využívajú lieky tzv. antiparkinsoniká, avšak stav pacientov možno zlepšiť aj chirurgickým zákrokom, pri ktorom sa im do tela zavedie stimulátor na zmiernenie trasu či stuhnutosti svalov. Dôležitú úlohu hrá aj telesné cvičenie, doplnkové terapie, vyvážená strava a emočná podpora. "V prípade terapie reči sa zameriavame najmä na zvyšovanie intenzity hlasu a zlepšovanie a spresňovanie artikulácie, čím sa zlepší aj samotná zrozumiteľnosť reči," doplnila Hrnčiarová.
Podľa štatistík bolo v neurologických ambulanciách sledovaných najviac pacientov s týmto ochorením v roku 2019, a to 25.988. V tom roku pribudlo aj najviac novodiagnostikovaných pacientov (4590). "Pokles počtu prípadov od roku 2020 mohol byť spôsobený nielen covidom, ale aj spresnením metodiky štatistického zisťovania," vysvetlilo NCZI. Najnižší počet sledovaných pacientov s Parkinsonovou chorobou zaznamenali v roku 2021 (19.108).
Parkinsonova choroba je druhé najrozšírenejšie neurodegeneratívne ochorenie v populácii, ktoré postihuje najmä ľudí nad 60 rokov. Spôsobuje ju degenerácia častí mozgu, ktoré zodpovedajú za koordináciu a kontrolu pohybov. Celosvetovo trpí Parkinsonovou chorobou sedem až desať miliónov ľudí, pričom viac mužov než žien. Na Slovensku je však štatistika opačná.
Najznámejším príznakom je nekontrolovateľný tras, pacientov však obmedzujú aj poruchy chôdze, rovnováhy, znížená mimika tváre či strata čuchu. Časté sú aj poruchy reči či prehĺtania. "Udáva sa, že porucha reči, teda dyzartria je u pacientov prítomná v 75 až 90-percentách prípadov. Takže takmer každý pacient má aj dyzartriu. Ide o hypokinetickú dyzartriu, ktorá sa prejavuje zníženou intenzitou hlasu, zotretou artikuláciou, zrýchleným tempom reči či neplynulosťami v podobe opakovania istých častí slov," vysvetlila logopedička Bianka Hrnčiarová z Neurologického oddelenia Fakultnej nemocnice Trnava.
Pri liečbe Parkinsonovej choroby sa využívajú lieky tzv. antiparkinsoniká, avšak stav pacientov možno zlepšiť aj chirurgickým zákrokom, pri ktorom sa im do tela zavedie stimulátor na zmiernenie trasu či stuhnutosti svalov. Dôležitú úlohu hrá aj telesné cvičenie, doplnkové terapie, vyvážená strava a emočná podpora. "V prípade terapie reči sa zameriavame najmä na zvyšovanie intenzity hlasu a zlepšovanie a spresňovanie artikulácie, čím sa zlepší aj samotná zrozumiteľnosť reči," doplnila Hrnčiarová.
