Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Reagovala tak na otázku, či bude diaľnica v tomto úseku napokon riešená so súbežnými kolektormi a križovatka Triblavina postavená v súlade s vydanými povoleniami z roku 2013.
Autor TASR
Bratislava 10. októbra (TASR) – Národná diaľničná spoločnosť (NDS) momentálne prehodnocuje dopravné riešenie diaľnice D1 v úseku Bratislava – Triblavina. Pre TASR to uviedla hovorkyňa NDS Eva Žgravčáková, reagovala tak na otázku, či bude diaľnica v tomto úseku napokon riešená so súbežnými kolektormi a križovatka Triblavina postavená v súlade s vydanými povoleniami z roku 2013.
Aktivisti z občianskeho združenia (OZ) Triblavina a zástupcovia petície za prestavbu diaľnice D1 medzi Bratislavou a Trnavou v súlade s vydanými povoleniami z roku 2013 však nevedia, aký je reálny stav a stále čakajú na stretnutie s kompetentnými.
"Oni žiadosť o zmenu z ministerstva životného prostredia stiahli, to znamená, že de iure je teraz stav, že platí to, čo je v súlade s územným plánom, na čo bola vypracovaná dokumentácia a na čo bolo vydané stavebné povolenie, ale v skutočnosti čo sa deje a aký je stav nevieme," povedala pre TASR Tatiana Kratochvílová z OZ Triblavina.
Koncom septembra pritom občianski aktivisti a zástupcovia petície rozdávali motoristom smerujúcim do a z Bratislavy informačné letáky. Týmto spôsobom im chceli vysvetliť, prečo je podľa nich v prípade kolektorov a diaľničnej križovatky potrebné dodržať pôvodné plány.
Zástupcovia petičného výboru sa 21. septembra obrátili na ministra dopravy Árpáda Érseka (Most-Híd) so žiadosťou, aby preveril doterajšie kroky svojho rezortu i NDS v prípade príprav rozširovania diaľnice D1 a výstavby križovatky Triblavina. Aktivisti majú podozrenie, že posledné medializované informácie NDS o tom, že rozšírenie diaľnice v úseku Bratislava-Trnava počíta s vybudovaním kolektorov, sú zavádzaním.
"NDS nám nepredložila žiadne projektové dokumentácie, ktoré by potvrdzovali, že sa naozaj pôjde touto cestou, neexistujú ani riešenia napojenia regionálnych ciest na kolektory," upozornila ešte v septembri Kratochvílová. Myslí si, že v skutočnosti nepôjde o výstavbu kolektorov, ktoré by pomáhali odľahčiť regionálne komunikácie, ale o rozšírenie diaľnice o ďalšie dva pruhy, čo obyvateľom v území nepomôže.
NDS koncom júna konštatovala, že križovatka Triblavina sa bude stavať podľa pôvodne navrhovaného riešenia, teda so šiestimi pruhmi a so súbežnými kolektormi po oboch stranách diaľnice, tak ako je to uvedené v Územnom pláne Bratislavského samosprávneho kraja (BSK).
BSK však následne upozornil, že NDS chce vybudovať kolektory len na úseku diaľnice medzi Bratislavou a Triblavinou, ale v ďalších častiach to už nebudú kolektory, ale príjazdové pruhy na diaľnicu. "Nie je to úplne plnohodnotné riešenie, ktoré by spĺňalo dopravné obslúženie dotknutého územia. Je to lepšie ako päťpruhová diaľnica, došlo k výraznému posunu, ale je to horšie, ako keby tam boli tie kolektory, ktoré sme od začiatku naplánovali," priblížil Pavol Frešo, predseda BSK. Vedenie BSK pripomenulo, že práve na žiadosť ministerstva dopravy a NDS boli do územného plánu kraja zadefinované kolektory popri celej diaľnici až po Trnavu.
Aktivisti z občianskeho združenia (OZ) Triblavina a zástupcovia petície za prestavbu diaľnice D1 medzi Bratislavou a Trnavou v súlade s vydanými povoleniami z roku 2013 však nevedia, aký je reálny stav a stále čakajú na stretnutie s kompetentnými.
"Oni žiadosť o zmenu z ministerstva životného prostredia stiahli, to znamená, že de iure je teraz stav, že platí to, čo je v súlade s územným plánom, na čo bola vypracovaná dokumentácia a na čo bolo vydané stavebné povolenie, ale v skutočnosti čo sa deje a aký je stav nevieme," povedala pre TASR Tatiana Kratochvílová z OZ Triblavina.
Koncom septembra pritom občianski aktivisti a zástupcovia petície rozdávali motoristom smerujúcim do a z Bratislavy informačné letáky. Týmto spôsobom im chceli vysvetliť, prečo je podľa nich v prípade kolektorov a diaľničnej križovatky potrebné dodržať pôvodné plány.
Zástupcovia petičného výboru sa 21. septembra obrátili na ministra dopravy Árpáda Érseka (Most-Híd) so žiadosťou, aby preveril doterajšie kroky svojho rezortu i NDS v prípade príprav rozširovania diaľnice D1 a výstavby križovatky Triblavina. Aktivisti majú podozrenie, že posledné medializované informácie NDS o tom, že rozšírenie diaľnice v úseku Bratislava-Trnava počíta s vybudovaním kolektorov, sú zavádzaním.
"NDS nám nepredložila žiadne projektové dokumentácie, ktoré by potvrdzovali, že sa naozaj pôjde touto cestou, neexistujú ani riešenia napojenia regionálnych ciest na kolektory," upozornila ešte v septembri Kratochvílová. Myslí si, že v skutočnosti nepôjde o výstavbu kolektorov, ktoré by pomáhali odľahčiť regionálne komunikácie, ale o rozšírenie diaľnice o ďalšie dva pruhy, čo obyvateľom v území nepomôže.
NDS koncom júna konštatovala, že križovatka Triblavina sa bude stavať podľa pôvodne navrhovaného riešenia, teda so šiestimi pruhmi a so súbežnými kolektormi po oboch stranách diaľnice, tak ako je to uvedené v Územnom pláne Bratislavského samosprávneho kraja (BSK).
BSK však následne upozornil, že NDS chce vybudovať kolektory len na úseku diaľnice medzi Bratislavou a Triblavinou, ale v ďalších častiach to už nebudú kolektory, ale príjazdové pruhy na diaľnicu. "Nie je to úplne plnohodnotné riešenie, ktoré by spĺňalo dopravné obslúženie dotknutého územia. Je to lepšie ako päťpruhová diaľnica, došlo k výraznému posunu, ale je to horšie, ako keby tam boli tie kolektory, ktoré sme od začiatku naplánovali," priblížil Pavol Frešo, predseda BSK. Vedenie BSK pripomenulo, že práve na žiadosť ministerstva dopravy a NDS boli do územného plánu kraja zadefinované kolektory popri celej diaľnici až po Trnavu.
