Bratislava 13. januára (TASR) – Zmeniť myslenie Slovákov, ktorí oznamovanie nekalých praktík vnímajú negatívne. Taká je úloha nového zákona o niektorých opatreniach v súvislosti s oznamovaním protispoločenskej činnosti, ktorý vstúpil do platnosti od 1. januára 2015. Očakáva to spoluautor zákona Pavel Nechala.

Oznamovatelia sú dnes označovaní ako informátori, udavači a podobne, vysvetlil právnik spolupracujúci s Transparency International Slovensko. Ilustruje to prieskum agentúry Focus z roku 2012. Podľa neho by iba päť percent občanov určite oznámilo polícii, keby od nich pýtali úplatok, alebo by o tomto negatívnom jave vedeli.

„Cieľom novej právnej úpravy je vytvoriť u zamestnávateľov opačné prostredie – „kultúru všímavosti“, zhrnul svoje očakávania Nechala. Vo verejných inštitúciách a súkromných spoločnostiach by sa mala zmeniť atmosféra, aby zamestnanec v prípade pochybností neváhal oznámiť svoje výhrady zamestnávateľovi alebo zamestnancovi, ktorý je poverený ich prešetrovaním.

Právnik pripomína, že podľa prieskumu je tento spôsob odhaľovania podvodov až trikrát účinnejší ako štandardné vyšetrovanie internými audítormi. Dnes sú podľa neho hlavnými prekážkami oznamovania strach pred postihom a nedôvera, že dôjde k prešetreniu podnetu.

Nový zákon z dielne ministerstva vnútra prináša ochranu oznamovateľov nekalých praktík, tzv. whistleblowerov. Má garantovať ľuďom, ktorí oznámia protiprávnu alebo protispoločenskú činnosť, že napríklad neprídu o miesto.

Minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) taktiež neočakáva okamžitú zmenu správania ľudí. Ročne by podľa neho mohli prísť desiatky oznámení, najmä v oblasti štátnej správy, prezentoval svoju predstavu po schválení zákona vlani v parlamente.

Podľa Nechalu môžu zohrať dôležitú úlohu pri uplatnení novej právnej normy inšpektoráty práce. Tým zákon prináša nové právomoci. Zamestnanec, ktorý bude pre oznámenie nekalých praktík neoprávnene postihnutý, môže požiadať inšpektoráty o pozastavenie účinnosti pracovno-právneho úkonu (napr. výpovede).

Právnik však pripomína, že takáto žiadosť musí byť podaná vo veľmi krátkej lehote siedmich dní, odkedy sa o úkone dozvedel. „Inšpektoráty práce by mali uľahčiť podávanie takýchto žiadostí a aktívne informovať zamestnancov o tejto možnosti minimálne prostredníctvom svojej webovej stránky,“ mieni Nechala.

Štát sa usiluje zvýšiť motiváciu zamestnancov oznamovať protispoločenskú činnosť. Tí majú nárok na bezplatnú právnu ochranu, dokonca aj na nenárokovateľnú odmenu, ak na základe ich oznámenia dôjde k odsúdeniu páchateľa trestného činu alebo k preukázaniu spáchania inej protispoločenskej činnosti.

Do zákona sa dostal aj pozmeňujúci návrh Antona Martvoňa (Smer-SD), ktorý sa týka prípadných oznámení na antikorupčnej linke. Ak si orgány verejnej moci takúto linku zriadia, hovory sa budú nahrávať a archivovať tri roky.