Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podnet predstaviteľov združenia NEF Hospodársky klub a jeho Medzinárodného mierového výboru, adresovaný predsedovi NR SR Andrejovi Dankovi a vláde SR.
Autor OTS
Bratislava 30. mája (OTS) - Je najvyšší čas venovať pozornosť vlastnej štátnej aj národnej existencii a jej obrane. Z hľadiska nevojenských funkcií vojny sa musíme pozrieť aj na moderné funkcie štátu pri zabezpečovaní vlastnej suverenity. Armády sveta vo vzťahu k štátu plnia vlastne dve základné funkcie a to funkciu agresie a obrany. Tú prvú vidí svet s neveľkým potešením, ale o to častejšie sa nám objavuje pod tlakom zbrojnej ekonomiky. Niet sa čo čudovať, náklady na zbrojenie sa za desať rokov zvýšili o polovicu a tie niekto zaplatiť musí. Žiaľ, situácia v príspevkoch na armádu je rovnaká ako pri platbe daní, všetci sa im vyhýbajú. Otázkou je, či to skutočne potrebujeme, alebo je to len zisková ekonomika súkromného sektoru, ktorá ženie náklady nahor.
Štáty EÚ doslovne ekonomicky rezignovali na svoju obranu a prax migrácie ukazuje, aký je to ťažký omyl. Veď prečo nerezignovať? Ako kriticky pred troma týždňami konštatovala americká tlač, tak podstatnú časť zbrojných nákladov za EÚ nesú práve USA. A to vytýkala vedeniu EÚ, ktoré na to samozrejme nereagovalo. Hoci ekonomika USA má odhadom asi 75% kapacít ekonomiky EÚ. Pamätám časy, keď aj na Slovensku po roku 1989 sa objavili na tribúnach a v médiách idealistické názory, že by sme sa mohli stať ďalším štátom USA. Alebo - zabojovať o neutralitu.
Po odchode sovietskych vojsk sme vstúpili do NATO. To bolo jediným možným riešením pri vzniku nového bezpečnostného modelu po rozpade blokového usporiadania. Stále totiž hrozilo, že územné požiadavky na porciovanie Slovenska začali politicky presakovať u extrémistických skupín aj u severných, ale aj južných susedov po rozpade ČSFR. Na tomto klubovom názore - postoji trváme dodnes. Samozrejme s výhradami, aby sa NATO dôsledne a opakujem dôsledne, riadilo základnými článkami zmluvy v oblasti kolektívneho rozhodovania.
Bolo politickou chybou, že sa vstup do NATO neudial referendom. To bol posledný historický termín, kedy sme mohli ešte ako národ, povedať - čo to - do vlastnej obrany suverenity štátu prostredníctvom vtedy ešte bojaschopnej armády. A tak musíme plne chápať aj Američanov, že pri vlastných vnútorných problémoch už nie sú ochotní znášať aj náklady na obranu za EÚ. Okrem toho vzhľadom na množstvo ozbrojených konfliktov vo svete sú ľudské zdroje USA takmer vyčerpané. Slovenská republika by sa mala v rozumnej miere ekonomicky postarať o vlastnú obranu a prejsť od plnej profesionality Ozbrojených síl k ľudovodemokratickému modelu, avšak pri zachovaní ich čiastkovej profesionalizácie. Príkladom by mohlo byť aj také Švajčiarsko.
Ide o závažný problém slovenskej spoločnosti, doslovne o národnoštátny záujem. Po trojročných skúsenostiach s neschopnosťou EÚ a NATO účinne zabrániť migrácii a ochrániť jednotlivých členov EÚ sa ukazuje, že je nanajvýš potrebné individuálne sa postarať o bezpečnosť, a to najmä z pohľadu suverenity nášho štátu. Vedú nás k tomu aj historické skúsenosti Mníchova, ktoré sa môžu napriek členstvu v NATO opakovať. Nie preto, že by sa neplnili zmluvy, ale preto, lebo nebudú dostatočné materiálne a najmä ľudské kapacity. Slovenské republika, patrí medzi štáty, ktoré taktiež nenapĺňajú požiadavky členstva NATO v príspevku na armádu.
Ústavný zákon tohto typu by mal riešiť nielen výdavky určené na vojenskú obranu voči prípadnému agresorovi (vonkajšiu bezpečnosť), ale aj výdavky na pripravenosť štátu udržiavať vnútornú bezpečnosť občanov resp. výdavky na zvládnutie prírodných živelných udalostí prípadne iné. dnes nepredvídateľné krízové situácie. Zákon by však mal riešiť výdavky štátu voči všetkým zložkám štátu, ktoré riešia jeho bezpečnosť, resp. bezpečnosť občanov.
V tomto kontexte majú značnú silu slová generála Georga S. Pattona: „Dobré riešenie je to, ktoré sa razantne použije teraz, je lepšie než riešenie dokonalé, ktoré sa použije o desať minút neskoršie.“ Bodkou za týmto podnetom je takáto logika: Ak teda posilniť obranu, čo je nevyhnutné, tak jej posilnenie treba podporiť sociálnou reformou a až transformáciou, aby sa vyvinuli nové sociálne mutualitné systémy, ktoré zabezpečia aj nové zdroje na sociálny život a na sociálny rozvoj.
Dr. Peter Kasalovský, predstaviteľ združenia NEF Hospodársky klub a jeho Medzinárodného mierového výboru
S obsahom dokumentu súhlasili a podporujú ho títo členovia združenia NEF Hospodársky klub a jeho Medzinárodného mierového výboru (MMV) zo Slovenskej republiky:
Gen. PaedDr. Tibor Gašpar
Doc. Ing. Peter Mihók, CSc., predseda SOPK
Ing. Imrich Béreš, prezident Prvej stavebnej sporiteľne
Ing. Ján Gabriel, predseda výboru združenia
Ing. Peter Čatloš, PhD, podnikateľ
Prof. JUDr. Vojtech Tkáč, DrSc., medzinárodný expert a vysokoškolský pedagóg
Genmjr. Ing. Svetozár Naďovič
MUDr. Tomáš Šálek, prezident Slovenskej onkologickejm spoločnosti
Prof. RNDr. Jozef Masarik, DrSc., dekan FMFaI UK
Ing. Heidy Schwarczová, PhD, rektorka SEVS
Ing. Mikuláš Milko, generálny riaditeľ CK Hydrotour
JUDr. Anton Blaha, CSc., advokát
Rudolf Young Mosny, PhD, podnikateľ
V posledný májový deň od 10. h do 15. h sa uskutoční 109. riadne zhromaždenie a celkove 255. podujatie združenia Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub. Miestom zhromaždenia bude tradične Pálffyho palác na Zámockej ulici v Bratislave. Bude to posledné zhromaždenie združenia pred jeho vstupom do 25. roku svojho života. Pozvanie na neverejné rokovanie prijali predseda Národnej rady SR Andrej Danko a minister zdravotníctva SR Tomáš Drucker.
Na programe budú tieto diskusné témy „Národno-štátne priority v rozhodujúcich dokumentoch politických strán, podnikateľských organizácií a v Programovom vyhlásení vlády SR “, problematika transatlantického obchodného a investičného partnerstva medzi USA a EÚ (TTIP), dokument z 25. mája 2016 podpísaný členmi Medzinárodného mierového výboru zo SR „Nevyciciavajme Spojené štáty ...“ a výrok Paula Thomasa Manna:„Vojna je iba zbabelý útek od problémov v mieri“.
Účastníci zhromaždenia budú informovaní o aprílovom diskusnom stretnutí 25-člennej reprezentácie združenia s bývalým ruským premiérom Viktorom A. Zubkovom, o výsledku volieb orgánov združenia na obdobie 2017-2019, o aktivitách Medzinárodného mierového výboru a o nomináciách na ním udeľovanú „Mierovú cenu zo Slovenska“ za rok 2016.
Prezentovať sa budú Colombiana, s.r.o. a AKOR, s.r.o.
Partnermi tohto podujatia sú I.D.C. Holding, a.s., MEBO Group, USA, janom, s.r.o., Dohňany, Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., a KÁVOMATY, s.r.o, Kežmarok.
Upozornenie: Upozorňujeme čitateľov, že materiály označené skratkou OTS sú poskytované v rámci Originálnej textovej služby a za ich obsah nesie zodpovednosť zadávateľ.
Štáty EÚ doslovne ekonomicky rezignovali na svoju obranu a prax migrácie ukazuje, aký je to ťažký omyl. Veď prečo nerezignovať? Ako kriticky pred troma týždňami konštatovala americká tlač, tak podstatnú časť zbrojných nákladov za EÚ nesú práve USA. A to vytýkala vedeniu EÚ, ktoré na to samozrejme nereagovalo. Hoci ekonomika USA má odhadom asi 75% kapacít ekonomiky EÚ. Pamätám časy, keď aj na Slovensku po roku 1989 sa objavili na tribúnach a v médiách idealistické názory, že by sme sa mohli stať ďalším štátom USA. Alebo - zabojovať o neutralitu.
Po odchode sovietskych vojsk sme vstúpili do NATO. To bolo jediným možným riešením pri vzniku nového bezpečnostného modelu po rozpade blokového usporiadania. Stále totiž hrozilo, že územné požiadavky na porciovanie Slovenska začali politicky presakovať u extrémistických skupín aj u severných, ale aj južných susedov po rozpade ČSFR. Na tomto klubovom názore - postoji trváme dodnes. Samozrejme s výhradami, aby sa NATO dôsledne a opakujem dôsledne, riadilo základnými článkami zmluvy v oblasti kolektívneho rozhodovania.
Bolo politickou chybou, že sa vstup do NATO neudial referendom. To bol posledný historický termín, kedy sme mohli ešte ako národ, povedať - čo to - do vlastnej obrany suverenity štátu prostredníctvom vtedy ešte bojaschopnej armády. A tak musíme plne chápať aj Američanov, že pri vlastných vnútorných problémoch už nie sú ochotní znášať aj náklady na obranu za EÚ. Okrem toho vzhľadom na množstvo ozbrojených konfliktov vo svete sú ľudské zdroje USA takmer vyčerpané. Slovenská republika by sa mala v rozumnej miere ekonomicky postarať o vlastnú obranu a prejsť od plnej profesionality Ozbrojených síl k ľudovodemokratickému modelu, avšak pri zachovaní ich čiastkovej profesionalizácie. Príkladom by mohlo byť aj také Švajčiarsko.
Ide o závažný problém slovenskej spoločnosti, doslovne o národnoštátny záujem. Po trojročných skúsenostiach s neschopnosťou EÚ a NATO účinne zabrániť migrácii a ochrániť jednotlivých členov EÚ sa ukazuje, že je nanajvýš potrebné individuálne sa postarať o bezpečnosť, a to najmä z pohľadu suverenity nášho štátu. Vedú nás k tomu aj historické skúsenosti Mníchova, ktoré sa môžu napriek členstvu v NATO opakovať. Nie preto, že by sa neplnili zmluvy, ale preto, lebo nebudú dostatočné materiálne a najmä ľudské kapacity. Slovenské republika, patrí medzi štáty, ktoré taktiež nenapĺňajú požiadavky členstva NATO v príspevku na armádu.
Ústavný zákon tohto typu by mal riešiť nielen výdavky určené na vojenskú obranu voči prípadnému agresorovi (vonkajšiu bezpečnosť), ale aj výdavky na pripravenosť štátu udržiavať vnútornú bezpečnosť občanov resp. výdavky na zvládnutie prírodných živelných udalostí prípadne iné. dnes nepredvídateľné krízové situácie. Zákon by však mal riešiť výdavky štátu voči všetkým zložkám štátu, ktoré riešia jeho bezpečnosť, resp. bezpečnosť občanov.
V tomto kontexte majú značnú silu slová generála Georga S. Pattona: „Dobré riešenie je to, ktoré sa razantne použije teraz, je lepšie než riešenie dokonalé, ktoré sa použije o desať minút neskoršie.“ Bodkou za týmto podnetom je takáto logika: Ak teda posilniť obranu, čo je nevyhnutné, tak jej posilnenie treba podporiť sociálnou reformou a až transformáciou, aby sa vyvinuli nové sociálne mutualitné systémy, ktoré zabezpečia aj nové zdroje na sociálny život a na sociálny rozvoj.
Dr. Peter Kasalovský, predstaviteľ združenia NEF Hospodársky klub a jeho Medzinárodného mierového výboru
S obsahom dokumentu súhlasili a podporujú ho títo členovia združenia NEF Hospodársky klub a jeho Medzinárodného mierového výboru (MMV) zo Slovenskej republiky:
Gen. PaedDr. Tibor Gašpar
Doc. Ing. Peter Mihók, CSc., predseda SOPK
Ing. Imrich Béreš, prezident Prvej stavebnej sporiteľne
Ing. Ján Gabriel, predseda výboru združenia
Ing. Peter Čatloš, PhD, podnikateľ
Prof. JUDr. Vojtech Tkáč, DrSc., medzinárodný expert a vysokoškolský pedagóg
Genmjr. Ing. Svetozár Naďovič
MUDr. Tomáš Šálek, prezident Slovenskej onkologickejm spoločnosti
Prof. RNDr. Jozef Masarik, DrSc., dekan FMFaI UK
Ing. Heidy Schwarczová, PhD, rektorka SEVS
Ing. Mikuláš Milko, generálny riaditeľ CK Hydrotour
JUDr. Anton Blaha, CSc., advokát
Rudolf Young Mosny, PhD, podnikateľ
Informácia o 109. riadnom zhromaždení združenia Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub s podtitulom: Čo môžeme urobiť pre silné Slovensko v Európskej únii?
V posledný májový deň od 10. h do 15. h sa uskutoční 109. riadne zhromaždenie a celkove 255. podujatie združenia Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub. Miestom zhromaždenia bude tradične Pálffyho palác na Zámockej ulici v Bratislave. Bude to posledné zhromaždenie združenia pred jeho vstupom do 25. roku svojho života. Pozvanie na neverejné rokovanie prijali predseda Národnej rady SR Andrej Danko a minister zdravotníctva SR Tomáš Drucker.
Na programe budú tieto diskusné témy „Národno-štátne priority v rozhodujúcich dokumentoch politických strán, podnikateľských organizácií a v Programovom vyhlásení vlády SR “, problematika transatlantického obchodného a investičného partnerstva medzi USA a EÚ (TTIP), dokument z 25. mája 2016 podpísaný členmi Medzinárodného mierového výboru zo SR „Nevyciciavajme Spojené štáty ...“ a výrok Paula Thomasa Manna:„Vojna je iba zbabelý útek od problémov v mieri“.
Účastníci zhromaždenia budú informovaní o aprílovom diskusnom stretnutí 25-člennej reprezentácie združenia s bývalým ruským premiérom Viktorom A. Zubkovom, o výsledku volieb orgánov združenia na obdobie 2017-2019, o aktivitách Medzinárodného mierového výboru a o nomináciách na ním udeľovanú „Mierovú cenu zo Slovenska“ za rok 2016.
Prezentovať sa budú Colombiana, s.r.o. a AKOR, s.r.o.
Partnermi tohto podujatia sú I.D.C. Holding, a.s., MEBO Group, USA, janom, s.r.o., Dohňany, Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., a KÁVOMATY, s.r.o, Kežmarok.
Upozornenie: Upozorňujeme čitateľov, že materiály označené skratkou OTS sú poskytované v rámci Originálnej textovej služby a za ich obsah nesie zodpovednosť zadávateľ.
