Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Organizácie Greenpeace a Priatelia Zeme–CEPA vyzvali podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Richarda Rašiho (Smer-SD), aby tento dátum do akčného plánu doplnil.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 23. mája (TASR) – Akčný plán transformácie regiónu horná Nitra prediskutovali obyvatelia regiónu na štyroch verejných stretnutiach v Handlovej, Novákoch, Prievidzi a Partizánskom. Aj po týchto stretnutiach chýbajú v akčnom pláne konkrétne informácie o konci ťažby či spaľovania uhlia. Poukázali na to vo štvrtok počas tlačovej konferencie v Bratislave neziskové organizácie Greenpeace a Priatelia Zeme–CEPA. Zároveň vyzvali podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII) Richarda Rašiho (Smer-SD), aby tento dátum do akčného plánu doplnil.
Radek Kubala z Greenpeace Slovensko upozornil, že v akčnom pláne nie je priame vyjadrenie k budúcnosti projektu 12. ťažobného poľa v Novákoch a ani informácia o konkrétnom dátume konca spaľovania uhlia v elektrárňach a teplárňach, najmä v elektrárňach v Novákoch. Podľa Kubalu by mal ÚPVII do ďalšej verzie akčného plánu jasne napísať odmietnutie projektu 12. ťažobného poľa. Poukázal na to, že Ladislav Šimko, ktorý sa akčným plánom zaoberá na ÚPVII, v médiách vyhlásil, že "projekt 12. ťažobného poľa považuje za mŕtvy a plánujú to naznačiť aj v akčnom pláne".
"Ak máme brať vážne slová Ladislava Šimka z ÚPVII, že 12. ťažobné pole v Novákoch je mŕtvym projektom, treba to jasne uviesť aj vo finálnej verzii akčného plánu. Rýchle ukončenie ťažby uhlia totiž nepodporujú len mnohí obyvatelia regiónu či aktivisti, ale aj väčšina oslovených politických strán kandidujúcich do EÚ," povedal Kubala.
Organizácia Priatelia Zeme–CEPA poukazuje na to, že snahy o rôzne environmentálne opatrenia vytvárajú príležitosť získania ďalších dotácií pre súkromnú ťažobnú spoločnosť. Lýdia Kňazovičová z organizácie Priatelia Zeme–CEPA tvrdí, že odstraňovanie znečistenia budú financovať občania a nie firma, ktorá znečistenie spôsobila. Poukázala aj na to, že dotácie na výrobu energie na hornej Nitre dosiahli už takmer miliardu eur.
"V akčnom pláne sa zabúda na základný princíp - znečisťovateľ platí. To znamená, že spoločnosť, ktorá popri tvorbe súkromného zisku spôsobí environmentálnu škodu, je za ňu zodpovedná a musí prijať potrebné preventívne alebo nápravné opatrenie, a tiež znášať všetky súvisiace náklady," povedala Kňazovičová.
Greenpeace oceňuje, že zástupcovia vlády diskutovali s verejnosťou o tomto dokumente. Okrem toho ocenili, že v dokumente je v sekcii legislatívnych a systémových zmien požiadavka na odpis uhoľných zásob výhradného ložiska. Kubala tvrdí, že nerasty a iné podzemné bohatstvo vlastní štát, preto má právo rozhodovať, čo sa s týmito zásobami nerastov stane. Odpísanie zásob podľa jeho slov znamená, že štát nepovolí ťažobným firmám vyťažiť určité množstvo uhlia.
Z tlačového oddelenia ÚPVII v reakcii na štvrtkovú tlačovú konferenciu mimovládnych organizácii pre TASR uviedli, že sa s Greenpeace plánujú stretnúť v priebehu budúceho týždňa.
"Všetky skutočnosti, týkajúce sa budúcnosti ťažby a životnosti jednotlivých ťažobných polí vrátane prípravy 12. poľa Nováky, dnes analyzujeme. Výstupy tejto analýzy budeme zapracovávať do podnikateľských zámerov spoločnosti na nastávajúce obdobie," reagovala pre TASR tlačová hovorkyňa Hornonitrianskych baní Prievidza Adriana Siváková.
Radek Kubala z Greenpeace Slovensko upozornil, že v akčnom pláne nie je priame vyjadrenie k budúcnosti projektu 12. ťažobného poľa v Novákoch a ani informácia o konkrétnom dátume konca spaľovania uhlia v elektrárňach a teplárňach, najmä v elektrárňach v Novákoch. Podľa Kubalu by mal ÚPVII do ďalšej verzie akčného plánu jasne napísať odmietnutie projektu 12. ťažobného poľa. Poukázal na to, že Ladislav Šimko, ktorý sa akčným plánom zaoberá na ÚPVII, v médiách vyhlásil, že "projekt 12. ťažobného poľa považuje za mŕtvy a plánujú to naznačiť aj v akčnom pláne".
"Ak máme brať vážne slová Ladislava Šimka z ÚPVII, že 12. ťažobné pole v Novákoch je mŕtvym projektom, treba to jasne uviesť aj vo finálnej verzii akčného plánu. Rýchle ukončenie ťažby uhlia totiž nepodporujú len mnohí obyvatelia regiónu či aktivisti, ale aj väčšina oslovených politických strán kandidujúcich do EÚ," povedal Kubala.
Organizácia Priatelia Zeme–CEPA poukazuje na to, že snahy o rôzne environmentálne opatrenia vytvárajú príležitosť získania ďalších dotácií pre súkromnú ťažobnú spoločnosť. Lýdia Kňazovičová z organizácie Priatelia Zeme–CEPA tvrdí, že odstraňovanie znečistenia budú financovať občania a nie firma, ktorá znečistenie spôsobila. Poukázala aj na to, že dotácie na výrobu energie na hornej Nitre dosiahli už takmer miliardu eur.
"V akčnom pláne sa zabúda na základný princíp - znečisťovateľ platí. To znamená, že spoločnosť, ktorá popri tvorbe súkromného zisku spôsobí environmentálnu škodu, je za ňu zodpovedná a musí prijať potrebné preventívne alebo nápravné opatrenie, a tiež znášať všetky súvisiace náklady," povedala Kňazovičová.
Greenpeace oceňuje, že zástupcovia vlády diskutovali s verejnosťou o tomto dokumente. Okrem toho ocenili, že v dokumente je v sekcii legislatívnych a systémových zmien požiadavka na odpis uhoľných zásob výhradného ložiska. Kubala tvrdí, že nerasty a iné podzemné bohatstvo vlastní štát, preto má právo rozhodovať, čo sa s týmito zásobami nerastov stane. Odpísanie zásob podľa jeho slov znamená, že štát nepovolí ťažobným firmám vyťažiť určité množstvo uhlia.
Z tlačového oddelenia ÚPVII v reakcii na štvrtkovú tlačovú konferenciu mimovládnych organizácii pre TASR uviedli, že sa s Greenpeace plánujú stretnúť v priebehu budúceho týždňa.
"Všetky skutočnosti, týkajúce sa budúcnosti ťažby a životnosti jednotlivých ťažobných polí vrátane prípravy 12. poľa Nováky, dnes analyzujeme. Výstupy tejto analýzy budeme zapracovávať do podnikateľských zámerov spoločnosti na nastávajúce obdobie," reagovala pre TASR tlačová hovorkyňa Hornonitrianskych baní Prievidza Adriana Siváková.
