Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Elektronické sčítanie obyvateľov samovyplnením formulára na webe scitanie.sk či prostredníctvom mobilnej aplikácie potrvá do 31. marca.
Autor TASR
Bratislava 18. marca (TASR) - Vďaka aktuálnemu sčítaniu obyvateľov majú cudzinci nielen s trvalým, ale aj prechodným pobytom na Slovensku jedinečnú príležitosť dať o sebe samosprávam vedieť. Upozorňujú na to neziskové organizácie združené v projekte KapaCITY - podpora samospráv pri miestnej integrácii cudzincov.
Samosprávy podľa neziskoviek často nemajú prehľad o tom, koľko zahraničných obyvateľov a v akom zložení žije na ich území. „Ak o nich nevedia, len ťažko môžu vytvárať podmienky pre ich lepšie začlenenie, poskytovať im špecifické služby alebo pomáhať im s prekonávaním jazykovej, či iných bariér,“ poznamenali s tým, že mestá a obce sú pritom najbližšie k novým obyvateľom, ktorí prídu žiť na Slovensko.
Elena Gallová Kriglerová z Centra pre výskum etnicity a kultúry uviedla, že počet cudzincov na Slovensku narastá a mestá sú čoraz rozmanitejšie. „Už nie sme len tranzitnou krajinou, viac než 150.000 cudzincov sa tu rozhodlo žiť. Pritom len 61 percent samospráv vie, koľko cudzincov žije na ich území. Nepoznajú však žiadne podrobnosti o tom, z akých krajín pochádzajú, prečo tu žijú a aké majú potreby,“ vysvetlila. V lokálnych politikách tak podľa nej cudzinci zostávajú neviditeľnými a neberú sa do úvahy ich špecifické potreby.
Nina Galanská z Nadácie Milana Šimečku tvrdí, že až jedna tretina všetkých zahraničných občanov žije v Bratislave. Ostatní sú rozmiestnení nerovnomerne, väčšinou však vo väčších mestách, kde sa nachádzajú veľkí zamestnávatelia, ako Trnava, Nitra či Košice. „Logicky majú preto tieto samosprávy väčší záujem riešiť integračné stratégie alebo začleňovanie týchto ľudí. Tam, kde je cudzincov málo a sú „neviditeľní“ – napríklad v pohraničných regiónoch, kde sa často občania susedného štátu za cudzincov ani nepokladajú – sa proaktívne kroky nerobia,“ skonštatovala.
V rámci projektu KapaCITY ponúkli neziskové organizácie mestám situačnú analýzu, aby vedeli, akých cudzincov majú na svojom území, aké sú ich potreby a očakávania. Zároveň vyzývajú na sociálnych sieťach cudzincov prostredníctvom známych osobností, aby sa sčítali aj v ich rodných jazykoch.
Elektronické sčítanie obyvateľov samovyplnením formulára na webe scitanie.sk či prostredníctvom mobilnej aplikácie potrvá do 31. marca. Povinnosť sčítať sa majú všetci obyvatelia SR. Rovnako aj občan Európskej únie s obvyklým bydliskom na území SR či štátny príslušník tretej krajiny s trvalým, prechodným či tolerovaným pobytom na území SR, okrem cudzinca požívajúceho diplomatické výsady a imunity na Slovensku podľa medzinárodného práva.
Samosprávy podľa neziskoviek často nemajú prehľad o tom, koľko zahraničných obyvateľov a v akom zložení žije na ich území. „Ak o nich nevedia, len ťažko môžu vytvárať podmienky pre ich lepšie začlenenie, poskytovať im špecifické služby alebo pomáhať im s prekonávaním jazykovej, či iných bariér,“ poznamenali s tým, že mestá a obce sú pritom najbližšie k novým obyvateľom, ktorí prídu žiť na Slovensko.
Elena Gallová Kriglerová z Centra pre výskum etnicity a kultúry uviedla, že počet cudzincov na Slovensku narastá a mestá sú čoraz rozmanitejšie. „Už nie sme len tranzitnou krajinou, viac než 150.000 cudzincov sa tu rozhodlo žiť. Pritom len 61 percent samospráv vie, koľko cudzincov žije na ich území. Nepoznajú však žiadne podrobnosti o tom, z akých krajín pochádzajú, prečo tu žijú a aké majú potreby,“ vysvetlila. V lokálnych politikách tak podľa nej cudzinci zostávajú neviditeľnými a neberú sa do úvahy ich špecifické potreby.
Nina Galanská z Nadácie Milana Šimečku tvrdí, že až jedna tretina všetkých zahraničných občanov žije v Bratislave. Ostatní sú rozmiestnení nerovnomerne, väčšinou však vo väčších mestách, kde sa nachádzajú veľkí zamestnávatelia, ako Trnava, Nitra či Košice. „Logicky majú preto tieto samosprávy väčší záujem riešiť integračné stratégie alebo začleňovanie týchto ľudí. Tam, kde je cudzincov málo a sú „neviditeľní“ – napríklad v pohraničných regiónoch, kde sa často občania susedného štátu za cudzincov ani nepokladajú – sa proaktívne kroky nerobia,“ skonštatovala.
V rámci projektu KapaCITY ponúkli neziskové organizácie mestám situačnú analýzu, aby vedeli, akých cudzincov majú na svojom území, aké sú ich potreby a očakávania. Zároveň vyzývajú na sociálnych sieťach cudzincov prostredníctvom známych osobností, aby sa sčítali aj v ich rodných jazykoch.
Elektronické sčítanie obyvateľov samovyplnením formulára na webe scitanie.sk či prostredníctvom mobilnej aplikácie potrvá do 31. marca. Povinnosť sčítať sa majú všetci obyvatelia SR. Rovnako aj občan Európskej únie s obvyklým bydliskom na území SR či štátny príslušník tretej krajiny s trvalým, prechodným či tolerovaným pobytom na území SR, okrem cudzinca požívajúceho diplomatické výsady a imunity na Slovensku podľa medzinárodného práva.
