Bratislava 26. februára (TASR) – Na riešenie rómskej problematiky sa prijímajú stále nové stratégie. Keď k tomu prirátame programové vyhlásenia všetkých vlád, tak to sú tony popísaných papierov, ale v osadách sa neurobilo absolútne nič. V dnešnej diskusnej relácii RTVS O päť minút 12 to vyhlásila podpredsedníčka parlamentu Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS). Reagovala tak na schválené akčné plány Stratégie SR pre integráciu Rómov do roku 2020 na roky 2016-2018.

"Keď počujem slová stratégia, koncepcia alebo akčný plán, je mi otupno. Je to naozaj niečo, čo skončí v šuplíku a stojí to kopec námahy jednotlivých úradníkov," tvrdí Ďuriš Nicholsonová. Reálne riešenie vidí v jednotlivých paragrafových zneniach legislatív, s ktorými musia politici prichádzať. SaS má podľa nej od roku 2010 riešenie, a to prijať zákon o sociálne vylúčených spoločenstvách.

Štát môže tiež vysporiadať nelegálne osady cez Slovenský pozemkový fond a riešiť to prostredníctvom mikropôžičiek. "Tí ľudia sa musia naučiť hospodáriť, a to sa dá jedine cez E-pay karty," priblížila podpredsedníčka parlamentu s tým, že nebudú peniaze od štátu dostávať v hotovosti, ale na akoby platobnú kartu. "Budú môcť len bezhotovostne platiť za tovary a služby a denne minúť len istú časť dávky, aby ich deti na konci mesiaca nehladovali," vysvetlila.

Poslanec Národnej rady SR Milan Krajniak (Sme rodina – Boris Kollár) túto stratégiu považuje za hlúpu. V spoločnosti podľa jeho slov prevláda mylná predstava, že Rómovia sú obeťami spoločnosti. "Rómovia sú obeťami samých seba. Tí, kto ich v skutočnosti diskriminuje, sú vlastní úžerníci, obchodníci s ľuďmi, vlastný alkoholizmus a vlastná prostitúcia. Potrebujeme zmeniť návyky v tejto spoločnosti, inak nám tu nepomôže liať akékoľvek peniaze," skonštatoval.

Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Ábel Ravasz (Most-Híd) nesúhlasí s tvrdeniami, že v rómskej otázke sa za 20 rokov nič neudialo. Takéto slová sú podľa neho znevážením snáh tých, ktorí pracujú s Rómami. Priznáva však, že sa dá v tomto smere urobiť viac.

"Táto stratégia je výsledkom dlhoročnej práce. Sú tam veci, ktoré sa osvedčili v teréne. Pracujeme s tým, o čom vieme, že by sme mali robiť. Potrebujeme najprv dostať rómske deti do materských škôl, aby sa mohli následne uplatniť v základných školách," vysvetlil. Ako tvrdí, dôležité je zmeniť aj vstupné testy, aby rómske deti zbytočne nekončili v špeciálnych školách. Taktiež zabezpečiť, aby neboli v školách segregované a zamerať sa aj na sieť stredných škôl.

Splnomocnenec vlády SR pre podporu najmenej rozvinutých okresov Anton Marcinčin si taktiež nemyslí, že by sa problém neriešil. "Za posledné tri roky sme pomohli vybudovať vyše 30 základných škôl. Urobili sme program zdravej komunity, aby sa nešírili prenosné choroby, a spustil sa program aj pre materské školy," skonštatoval.