Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa vyjadrenia slovenskej europoslankyne pre TASR sa diskutuje o tom, či v smernici bude uvedený trestný čin znásilnenia, čo niektoré členské krajiny nechcú.
Autor TASR
Brusel/Štrasburg 18. októbra (TASR) - Slovensko patrí ku krajinám, ktoré blokujú prijatie smernice EÚ o násilí na ženách a domácom násilí. V stredu to uviedla europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová (Jablko), ktorá je tieňovou spravodajkyňou liberálnej frakcie Obnovme Európu pre túto smernicu v Európskom parlamente (EP).
Podľa vyjadrenia slovenskej europoslankyne pre TASR sa diskutuje o tom, či v smernici bude uvedený trestný čin znásilnenia, čo niektoré členské krajiny nechcú. Tvrdí, že pre Slovensko, ktoré neratifikovalo Instanbulský dohovor, je to veľmi dôležité. Odvolala sa na odborníčku na sexuálne násilie Barboru Burajovú, podľa ktorej znásilnenie či iný druh sexuálneho násilia ohlási len asi desatina obetí. Ak by smernica prešla, obete by mali väčšiu odvahu vyhľadať pomoc.
Členské štáty (Rada EÚ) prijali svoju pozíciu k smernici v júni, europarlament v júli. Inštitúcie EÚ teraz rokujú a dohoda by sa mala dosiahnuť do konca tohto alebo začiatkom budúceho roka. Rada EÚ vypustila trestný čin znásilnenia z textu smernice na základe argumentu, že na to nie je právny základ. EP, EK a ich právny servis tvrdia, že právny základ na tento trestný čin smernica obsahuje.
Nicholsonová tvrdí, že na túto smernicu čakali dlho najmä krajiny s vysokým počtom prípadov sexuálneho násilia a tie, ktoré neratifikovali Istanbulský dohovor.
"Táto smernica zosúlaďuje trestné činy násilia páchanom na ženách vo všetkých členských štátoch. Pri žiadnom trestnom čine nie je taký problém ako pri znásilnení," vysvetlila. Spresnila, že v EÚ je 13 členských štátov (vrátane Slovenska) so zastaralou definíciou trestného činu znásilnenia. Podľa tejto definície musí byť použité násilie alebo hrozba násilia. Ostatné krajiny už zaviedli "modernejší" prístup a za znásilnenie považujú aj to, keď k sexuálnemu aktu dochádza bez súhlasu znásilnenej či znásilneného.
Snahou smernice EÚ je dohodnúť sa na spoločnej definícii znásilnenia podľa modernejšieho znenia, čo však blokuje 13 krajín, vrátane Slovenska.
Nicholsonová pripomenula, že smernica rieši aj násilie a šikanu v on-line priestore, ale jej kostrou je práve trestný čin znásilnenia. Upozornila, že k znásilneniu dochádza aj bez použitia sily či hrozieb. Niektoré ženy sú totiž vyľakané a nekladú odpor, neraz sú páchatelia z okruhu ich príbuzných a preto sa to obete hanbia oznámiť.
EP podľa Nicholsonovej neodstúpi zo svojej pozície definície znásilnenia a snaží sa presvedčiť vlády 13 krajín, aby zmiernili svoj postoj. Petícia proti blokovaniu smernice má vo Francúzsku takmer 143.000 podpisov.
Spravodajkyne EP pre túto smernicu Frances Fitzgeraldová a Evin Incirová minulý týždeň oslovili aj premiéra SR Ľudovíta Ódora, odpoveď zrejme poskytne až nová slovenská vláda.
Nicholsonová vyjadrila nádej, že po parlamentných voľbách v Poľsku, kde uspeli menej konzervatívne sily, Poľsko smernicu prestane blokovať a to by podľa nej malo byť inšpiráciou aj pre Slovensko.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Podľa vyjadrenia slovenskej europoslankyne pre TASR sa diskutuje o tom, či v smernici bude uvedený trestný čin znásilnenia, čo niektoré členské krajiny nechcú. Tvrdí, že pre Slovensko, ktoré neratifikovalo Instanbulský dohovor, je to veľmi dôležité. Odvolala sa na odborníčku na sexuálne násilie Barboru Burajovú, podľa ktorej znásilnenie či iný druh sexuálneho násilia ohlási len asi desatina obetí. Ak by smernica prešla, obete by mali väčšiu odvahu vyhľadať pomoc.
Členské štáty (Rada EÚ) prijali svoju pozíciu k smernici v júni, europarlament v júli. Inštitúcie EÚ teraz rokujú a dohoda by sa mala dosiahnuť do konca tohto alebo začiatkom budúceho roka. Rada EÚ vypustila trestný čin znásilnenia z textu smernice na základe argumentu, že na to nie je právny základ. EP, EK a ich právny servis tvrdia, že právny základ na tento trestný čin smernica obsahuje.
Nicholsonová tvrdí, že na túto smernicu čakali dlho najmä krajiny s vysokým počtom prípadov sexuálneho násilia a tie, ktoré neratifikovali Istanbulský dohovor.
"Táto smernica zosúlaďuje trestné činy násilia páchanom na ženách vo všetkých členských štátoch. Pri žiadnom trestnom čine nie je taký problém ako pri znásilnení," vysvetlila. Spresnila, že v EÚ je 13 členských štátov (vrátane Slovenska) so zastaralou definíciou trestného činu znásilnenia. Podľa tejto definície musí byť použité násilie alebo hrozba násilia. Ostatné krajiny už zaviedli "modernejší" prístup a za znásilnenie považujú aj to, keď k sexuálnemu aktu dochádza bez súhlasu znásilnenej či znásilneného.
Snahou smernice EÚ je dohodnúť sa na spoločnej definícii znásilnenia podľa modernejšieho znenia, čo však blokuje 13 krajín, vrátane Slovenska.
Nicholsonová pripomenula, že smernica rieši aj násilie a šikanu v on-line priestore, ale jej kostrou je práve trestný čin znásilnenia. Upozornila, že k znásilneniu dochádza aj bez použitia sily či hrozieb. Niektoré ženy sú totiž vyľakané a nekladú odpor, neraz sú páchatelia z okruhu ich príbuzných a preto sa to obete hanbia oznámiť.
EP podľa Nicholsonovej neodstúpi zo svojej pozície definície znásilnenia a snaží sa presvedčiť vlády 13 krajín, aby zmiernili svoj postoj. Petícia proti blokovaniu smernice má vo Francúzsku takmer 143.000 podpisov.
Spravodajkyne EP pre túto smernicu Frances Fitzgeraldová a Evin Incirová minulý týždeň oslovili aj premiéra SR Ľudovíta Ódora, odpoveď zrejme poskytne až nová slovenská vláda.
Nicholsonová vyjadrila nádej, že po parlamentných voľbách v Poľsku, kde uspeli menej konzervatívne sily, Poľsko smernicu prestane blokovať a to by podľa nej malo byť inšpiráciou aj pre Slovensko.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
