Kým na jednej strane na Slovensku ešte stále ostali vtáky ako pinka severská, či drozd červenkastý, medzičasom prileteli naspäť z Afriky lastovičky i oba druhy bocianov.
Autor TASR
Bratislava 22. apríla (TASR) - Jarné výkyvy počasia spôsobili, že niektoré druhy vtákov zostali na Slovensku zimovať dlhšie. Kým na jednej strane na Slovensku ešte stále ostali vtáky ako pinka severská, či drozd červenkastý, medzičasom prileteli naspäť z Afriky lastovičky i oba druhy bocianov. Dôvodom je najmä premenlivé počasie.
"Teplotné výkyvy spôsobili, že časť zimných hostí neodletela späť na sever v bežnom termíne, ale rozhodli sa zotrvať v priestore strednej Európy. Teplotne priaznivé marcové dni ale umožnili prílet prvých afrických migrantov, a tak vznikla zaujímavá situácia. Kým prvá skupina vtáctva tu takpovediac už nemala byť, ďalšia tu bola vzhľadom na teploty v pomerne nepriaznivých podmienkach. Týka sa to najmä hmyzožravých druhov ako sú lastovičky, alebo penice," povedal Roman Slobodník z organizácie Ochrana dravcov na Slovensku (RPS).
Počasie výrazne ovplyvnilo aj migráciu niektorých dravcov. "Na nížinách sa koncentrovali vysoké počty kaní močiarnych. Do vyšších polôh a na sever z dôvodu snehovej pokrývky jednoducho nemali dôvod letieť a rozhodli sa menej priaznivé obdobie prekonať na nížine. Obdobne sme ešte v prvé aprílové dni mali možnosť pozorovať myšiaky severské, ktoré zväčša naše územie opúšťajú v marci, keďže hniezdia na severe a severovýchode Európy. Naopak, vzhľadom na počasie bolo pomerne prekvapujúce pozorovanie orla krikľavého, ktorý zimu trávi v subsaharskej Afrike. Veľmi zaujímavé sú nedávne pozorovania žeriavov popolavých na západnom Slovensku, ktoré doteraz neboli tak časté," dodáva Slobodník.
Počas migrácie sa vtáctvo stretáva s viacerými nástrahami, ku ktorým patria aj strety s elektrickými vedeniami. Tie zapríčiňujú úhyny a závažné zranenia vtákov. Na Slovensku preto RPS dlhodobo spolupracuje s energetickými spoločnosťami pri ochrane vtáctva pred zásahmi elektrickým prúdom po dosadnutí na konštrukciu, ale aj pred kolíziami s vedením. Príkladom spolupráce je aj najnovší projekt LIFE Energia, realizuje sa od septembra 2014 s podporou Európskej komisie a potrvá päť rokov.
"Teplotné výkyvy spôsobili, že časť zimných hostí neodletela späť na sever v bežnom termíne, ale rozhodli sa zotrvať v priestore strednej Európy. Teplotne priaznivé marcové dni ale umožnili prílet prvých afrických migrantov, a tak vznikla zaujímavá situácia. Kým prvá skupina vtáctva tu takpovediac už nemala byť, ďalšia tu bola vzhľadom na teploty v pomerne nepriaznivých podmienkach. Týka sa to najmä hmyzožravých druhov ako sú lastovičky, alebo penice," povedal Roman Slobodník z organizácie Ochrana dravcov na Slovensku (RPS).
Počasie výrazne ovplyvnilo aj migráciu niektorých dravcov. "Na nížinách sa koncentrovali vysoké počty kaní močiarnych. Do vyšších polôh a na sever z dôvodu snehovej pokrývky jednoducho nemali dôvod letieť a rozhodli sa menej priaznivé obdobie prekonať na nížine. Obdobne sme ešte v prvé aprílové dni mali možnosť pozorovať myšiaky severské, ktoré zväčša naše územie opúšťajú v marci, keďže hniezdia na severe a severovýchode Európy. Naopak, vzhľadom na počasie bolo pomerne prekvapujúce pozorovanie orla krikľavého, ktorý zimu trávi v subsaharskej Afrike. Veľmi zaujímavé sú nedávne pozorovania žeriavov popolavých na západnom Slovensku, ktoré doteraz neboli tak časté," dodáva Slobodník.
Počas migrácie sa vtáctvo stretáva s viacerými nástrahami, ku ktorým patria aj strety s elektrickými vedeniami. Tie zapríčiňujú úhyny a závažné zranenia vtákov. Na Slovensku preto RPS dlhodobo spolupracuje s energetickými spoločnosťami pri ochrane vtáctva pred zásahmi elektrickým prúdom po dosadnutí na konštrukciu, ale aj pred kolíziami s vedením. Príkladom spolupráce je aj najnovší projekt LIFE Energia, realizuje sa od septembra 2014 s podporou Európskej komisie a potrvá päť rokov.