V súčasnosti nie je platná vyhláška Úradu verejného zdravotníctva, ktorá by zamestnávateľa oprávňovala na kontrolu zdravotného stavu zamestnanca.
Autor TASR
Bratislava 29. augusta (TASR) – Zamestnávatelia v súčasnosti nemajú možnosť zakázať zamestnancom nezaočkovaným proti ochoreniu COVID-19 vstup na pracovisko. Neumožňuje im to žiadny z platných zákonov ani iných právnych predpisov. Žiadny zamestnanec nesmie byť diskriminovaný z dôvodu iného postavenia, ktorým je napríklad očkovanie proti novému koronavírusu, uviedol na svojej webovej stránke Národný inšpektorát práce (NIP).
Zmenu právnych predpisov požadujú niektorí zamestnávatelia. Firmy upozornili, že im legislatíva umožňuje kontrolovať očkovanie u zákazníkov na vstupe do prevádzok, no voči zamestnancom, ktorí ich obsluhujú, takúto možnosť nemajú.
„Vyžadovanie informácií o očkovaní od zamestnancov a aj prípadné nariaďovanie povinného testovania zamestnávateľom s požiadavkou na preukazovanie sa negatívnym výsledkom testu zo strany zamestnanca nemá oporu v žiadnom právnom predpise, ktorý by zamestnávateľa oprávňoval získavať a spracúvať údaje o očkovaní zamestnanca,“ uviedol NIP.
V súčasnosti nie je platná ani vyhláška Úradu verejného zdravotníctva, ktorá by zamestnávateľa oprávňovala na kontrolu zdravotného stavu zamestnanca. Posledná vyhláška upravujúca režim vstupu osôb do priestorov prevádzok a priestorov zamestnávateľa bola zrušená 17. mája. Obmedzenie vstupu do priestorov zamestnávateľa pre nezaočkovaných zamestnancov vylučuje okrem iného aj Zákonník práce. Takýto prístup by podľa inšpektorátu znamenal, že zamestnávateľ nerovnako zaobchádza so zamestnancami z dôvodu iného postavenia, čo je neprípustné.
Firmy sa nemôžu oprieť ani o zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci či zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Ten síce ukladá zamestnávateľovi povinnosti vo vzťahu k posúdeniu zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia, no ochorenie COVID-19 a šírenie nového koronavírusu (okrem niektorých zdravotníckych povolaní) nie sú podľa NIP faktorom práce, ktorú zamestnanci vykonávajú, ani faktorom pracovného prostredia na pracovisku. „Preto uvedeným ustanovením zákona č. 355/2007 Z. z. nie je možné odôvodniť konanie zamestnávateľa,“ uviedol inšpektorát.
Pokiaľ by zamestnávateľ obmedzil alebo zakázal vstup do jeho priestorov pre niektorých zamestnancov a v jeho dôsledku by tejto skupine zamestnancov neprideľoval prácu podľa pracovných zmlúv, išlo by podľa NIP o prekážku v práci na strane zamestnávateľa. Za čas trvania takejto prekážky by musel zamestnávateľ poskytnúť týmto zamestnancom náhradu mzdy v sume ich priemerných zárobkov.
Inšpektorát však nevylúčil prijatie nových právnych predpisov, ktoré by práva a povinnosti pre zamestnávateľov vo vzťahu k problematike očkovania alebo testovania na prítomnosť nového koronavírusu u osôb vstupujúcich na pracovisko zamestnávateľov upravili.
Zmenu právnych predpisov požadujú niektorí zamestnávatelia. Firmy upozornili, že im legislatíva umožňuje kontrolovať očkovanie u zákazníkov na vstupe do prevádzok, no voči zamestnancom, ktorí ich obsluhujú, takúto možnosť nemajú.
„Vyžadovanie informácií o očkovaní od zamestnancov a aj prípadné nariaďovanie povinného testovania zamestnávateľom s požiadavkou na preukazovanie sa negatívnym výsledkom testu zo strany zamestnanca nemá oporu v žiadnom právnom predpise, ktorý by zamestnávateľa oprávňoval získavať a spracúvať údaje o očkovaní zamestnanca,“ uviedol NIP.
V súčasnosti nie je platná ani vyhláška Úradu verejného zdravotníctva, ktorá by zamestnávateľa oprávňovala na kontrolu zdravotného stavu zamestnanca. Posledná vyhláška upravujúca režim vstupu osôb do priestorov prevádzok a priestorov zamestnávateľa bola zrušená 17. mája. Obmedzenie vstupu do priestorov zamestnávateľa pre nezaočkovaných zamestnancov vylučuje okrem iného aj Zákonník práce. Takýto prístup by podľa inšpektorátu znamenal, že zamestnávateľ nerovnako zaobchádza so zamestnancami z dôvodu iného postavenia, čo je neprípustné.
Firmy sa nemôžu oprieť ani o zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci či zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Ten síce ukladá zamestnávateľovi povinnosti vo vzťahu k posúdeniu zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia, no ochorenie COVID-19 a šírenie nového koronavírusu (okrem niektorých zdravotníckych povolaní) nie sú podľa NIP faktorom práce, ktorú zamestnanci vykonávajú, ani faktorom pracovného prostredia na pracovisku. „Preto uvedeným ustanovením zákona č. 355/2007 Z. z. nie je možné odôvodniť konanie zamestnávateľa,“ uviedol inšpektorát.
Pokiaľ by zamestnávateľ obmedzil alebo zakázal vstup do jeho priestorov pre niektorých zamestnancov a v jeho dôsledku by tejto skupine zamestnancov neprideľoval prácu podľa pracovných zmlúv, išlo by podľa NIP o prekážku v práci na strane zamestnávateľa. Za čas trvania takejto prekážky by musel zamestnávateľ poskytnúť týmto zamestnancom náhradu mzdy v sume ich priemerných zárobkov.
Inšpektorát však nevylúčil prijatie nových právnych predpisov, ktoré by práva a povinnosti pre zamestnávateľov vo vzťahu k problematike očkovania alebo testovania na prítomnosť nového koronavírusu u osôb vstupujúcich na pracovisko zamestnávateľov upravili.