Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vo februári 1945 sa brigáda ocitla v nepriateľskom obkľúčení a rozhodla sa prebiť cez frontovú líniu v oblasti Orovnica-Tekovská Breznica.
Autor TASR
Bratislava 17. júla (TASR) – Po vypuknutí Slovenského národného povstania sa do povedomia dostala Nitrianska partizánska brigáda, ktorá pôsobila na rozhraní stredného a západného Slovenska a preslávila sa svojím prechodom cez rieku Hron. Jej jadro vytvorili výsadkári zo Sovietskeho zväzu, ktorí zoskočili v pohorí Tríbeč.
Vo februári 1945 sa však brigáda ocitla v nepriateľskom obkľúčení a rozhodla sa prebiť cez frontovú líniu v oblasti Orovnica-Tekovská Breznica. Pomáhali im sovietske jednotky stojace na východnom brehu Hrona. V jednom z oddielov bojoval aj Jozef Turčan. Ten svoje zážitky zhrnul vo výpovedi, ktoré je súčasťou archívu Vojenského historického ústavu v Bratislave.
„Sačurov dal raketou signál, na ktorý nám odpovedalo ľavé krídlo mohutným hurá a streľbou, a my sme sa hnuli dopredu. Vtedy sa ozvali aj delá Červenej armády, vtedy sa otvorilo hotové peklo. Hnali sme sa za nepriateľmi a naši už robili poriadok s Nemcami v dedine. V spodkoch utekajúcich nepriateľov sme ostreľovali,“ spomína Turčan.
Dodáva, že keď sa dostali na železničný násyp, narazili na dvojicu nepriateľských vojakov, ktorí obsluhovali guľometné hniezdo. „Strieľať im ani nenapadlo, stáli tam ako vyjavení a bez dlhých rečí odovzdali zbrane a bežali pred nami k Hronu. Popri natiahnutom lane premával už natrieskaný malý čln na druhú stranu. Cez brod zasa prechádzali kone, držiac sa za chvost preplávali ďalší," uvádza sa vo výpovedi.
Nitrianska partizánska brigáda bola vytvorená na západnom Slovensku pod taktovkou organizátorskej skupiny štábu partizánskeho zväzku „Alexander Nevský“ a z 5. oddielu tohto zväzku, ktorému velil Ľ. Sýkora. Oba oddiely sa spojili v druhej polovici októbra 1944 a štáb sa usídlil na Pieskoch.
K nim sa pripojili aj menšie oddiely a skupiny a v decembri 1944 pribudol partizánsky oddiel Pavel. V januári 1945 mala brigáda 700 príslušníkov a jej veliteľom sa stal G. Avdejov-Smirnov. Ten ju rozdelili štyri oddiely: Stalinský, Slovenský, Internacionálny a Pavel. V internacionálnom prápore bojovali vedľa seba Slováci, Česi, Rumuni, Poliaci, Bulhari, Maďari, Holanďania, Francúzi, Taliani aj Nemci. Brigádu masívne podporovalo miestne obyvateľstvo, ktoré ju pravidelne zásobovalo a tiež informovalo o pohybe nemeckých jednotiek.
V novembri 1944 sa štáb presídlil do priestoru obce Zlatno. Odtiaľ vysielal diverzné a bojové jednotky na priame strety s nemeckými jednotkami. Operovali najmä v obciach Slažany, Ladzany, Nitrianska Blatnica, Opatovce.
Po prechode rieky Hron z obkľúčenia vo februári 1945 sa príslušníci brigády usadili v Tekovskej Novej Vsi a vypomáhali bojovou činnosťou na východnom brehu Hrona. Bojový prechod cez Hron si vyžiadal od brigády viac ako 60 ľudských životov. Onedlho bola brigáda rozpustená, niektorí jej príslušníci prešli do Červenej armády a ostatní sa vrátili domov.
Vo februári 1945 sa však brigáda ocitla v nepriateľskom obkľúčení a rozhodla sa prebiť cez frontovú líniu v oblasti Orovnica-Tekovská Breznica. Pomáhali im sovietske jednotky stojace na východnom brehu Hrona. V jednom z oddielov bojoval aj Jozef Turčan. Ten svoje zážitky zhrnul vo výpovedi, ktoré je súčasťou archívu Vojenského historického ústavu v Bratislave.
„Sačurov dal raketou signál, na ktorý nám odpovedalo ľavé krídlo mohutným hurá a streľbou, a my sme sa hnuli dopredu. Vtedy sa ozvali aj delá Červenej armády, vtedy sa otvorilo hotové peklo. Hnali sme sa za nepriateľmi a naši už robili poriadok s Nemcami v dedine. V spodkoch utekajúcich nepriateľov sme ostreľovali,“ spomína Turčan.
Dodáva, že keď sa dostali na železničný násyp, narazili na dvojicu nepriateľských vojakov, ktorí obsluhovali guľometné hniezdo. „Strieľať im ani nenapadlo, stáli tam ako vyjavení a bez dlhých rečí odovzdali zbrane a bežali pred nami k Hronu. Popri natiahnutom lane premával už natrieskaný malý čln na druhú stranu. Cez brod zasa prechádzali kone, držiac sa za chvost preplávali ďalší," uvádza sa vo výpovedi.
Nitrianska partizánska brigáda bola vytvorená na západnom Slovensku pod taktovkou organizátorskej skupiny štábu partizánskeho zväzku „Alexander Nevský“ a z 5. oddielu tohto zväzku, ktorému velil Ľ. Sýkora. Oba oddiely sa spojili v druhej polovici októbra 1944 a štáb sa usídlil na Pieskoch.
K nim sa pripojili aj menšie oddiely a skupiny a v decembri 1944 pribudol partizánsky oddiel Pavel. V januári 1945 mala brigáda 700 príslušníkov a jej veliteľom sa stal G. Avdejov-Smirnov. Ten ju rozdelili štyri oddiely: Stalinský, Slovenský, Internacionálny a Pavel. V internacionálnom prápore bojovali vedľa seba Slováci, Česi, Rumuni, Poliaci, Bulhari, Maďari, Holanďania, Francúzi, Taliani aj Nemci. Brigádu masívne podporovalo miestne obyvateľstvo, ktoré ju pravidelne zásobovalo a tiež informovalo o pohybe nemeckých jednotiek.
V novembri 1944 sa štáb presídlil do priestoru obce Zlatno. Odtiaľ vysielal diverzné a bojové jednotky na priame strety s nemeckými jednotkami. Operovali najmä v obciach Slažany, Ladzany, Nitrianska Blatnica, Opatovce.
Po prechode rieky Hron z obkľúčenia vo februári 1945 sa príslušníci brigády usadili v Tekovskej Novej Vsi a vypomáhali bojovou činnosťou na východnom brehu Hrona. Bojový prechod cez Hron si vyžiadal od brigády viac ako 60 ľudských životov. Onedlho bola brigáda rozpustená, niektorí jej príslušníci prešli do Červenej armády a ostatní sa vrátili domov.
