Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V rámci kontrolnej akcie úrad vyhodnotil že až 42 % subjektov z celkového počtu oslovených podnikateľov v oblasti cestovného ruchu má nízku mieru inovatívnosti.
Autor TASR
Bratislava 7. októbra (TASR) – Cestovný ruch musí ísť ruka v ruke aj s rozvojom dopravnej infraštruktúry. Konštatuje to Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) po tom, ako uskutočnil kontrolu zameranú na podporu turizmu v rámci Slovenska.
"Kontrolóri preverovali v 37 subjektoch účinnosť a efektívnosť využitej podpory z verejných a európskych zdrojov na úrovni takmer 55 miliónov eur," priblížila hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková. Zároveň zisťovali, či boli vybudované zariadenia cestovného ruchu v kvalite stanovenej v žiadosti o nenávratný finančný príspevok. Kontrolu úrad uskutočnil v spolupráci s Univerzitou Mateja Bela v Banskej Bystrici.
"Kontrolóri konštatujú, že finančné prostriedky zväčša prispeli k rozvoju a budovaniu infraštruktúry cestovného ruchu. Nedostatkom však je, že sa cielene nedopĺňali s financovaním dopravnej infraštruktúry," uviedla Bolech Dobáková. Prvky dopravnej infraštruktúry podľa jej slov prijímatelia nepovažovali za bariéru ich podnikateľskej činnosti aj napriek tomu, že väčšina z nich nezaznamenala za ostatných desať rokov zmenu smerujúcu k zvýšeniu kvality dopravnej infraštruktúry.
"Táto skutočnosť však znižuje konkurencieschopnosť Slovenska, jeho regiónov. Cestovný ruch musí ísť ruka v ruke aj s rozvojom dopravnej infraštruktúry," zdôraznila hovorkyňa. Jej podpora je podľa úradu určite priestorom na zlepšenie a cielené umiestňovanie investícií, hlavne do regiónov významných pre cestovný ruch, je aj veľkou výzvou pre samosprávy vyšších územných celkov.
Podľa NKÚ má pritom Slovensko predpoklady na rozvoj všetkých ťažiskových foriem cestovného ruchu, ktorými sú letná, zimná turistika, pobyty pri vode, kúpeľný, mestský či vidiecky a kultúrno-poznávací cestovný ruch a agroturistika.
V rámci kontrolnej akcie úrad vyhodnotil aj dotazníkový prieskum. V ňom sa zistilo sa, že až 42 % subjektov z celkového počtu oslovených podnikateľov v oblasti cestovného ruchu má nízku mieru inovatívnosti a zároveň nerozvíja žiadne formy vzájomnej spolupráce, ktorá by prinášala synergiu z hľadiska celkového rozvoja regiónu.
"Ukázalo sa pritom, že až dve tretiny subjektov pôsobiacich v oblasti turizmu tvoria poskytovatelia ubytovacích a stravovacích služieb, ktorí majú na rozvoj spolupráce najlepšie predpoklady," doplnila Bolech Dobáková. Ide podľa jej slov napríklad o spoluprácu s rezbármi, tesármi, remeselníkmi či kultúrnymi a umeleckými združeniami.
Ľudia pôsobiaci v cestovnom ruchu vnímajú výrazné rezervy v oblasti užšej spolupráce na miestnej a hlavne regionálnej úrovni. A práve v tejto oblasti NKÚ podľa Bolech Dobákovej odporúča, aby samosprávne kraje začali zohrávať oveľa významnejšiu úlohu pri definovaní strategických dokumentov podporujúcich rozvoj cestovného ruchu a pri realizácii projektov smerujúcich k aktívnej spolupráci medzi podnikateľskými subjektmi pôsobiacimi v tejto oblasti.
"Kontrolóri preverovali v 37 subjektoch účinnosť a efektívnosť využitej podpory z verejných a európskych zdrojov na úrovni takmer 55 miliónov eur," priblížila hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková. Zároveň zisťovali, či boli vybudované zariadenia cestovného ruchu v kvalite stanovenej v žiadosti o nenávratný finančný príspevok. Kontrolu úrad uskutočnil v spolupráci s Univerzitou Mateja Bela v Banskej Bystrici.
"Kontrolóri konštatujú, že finančné prostriedky zväčša prispeli k rozvoju a budovaniu infraštruktúry cestovného ruchu. Nedostatkom však je, že sa cielene nedopĺňali s financovaním dopravnej infraštruktúry," uviedla Bolech Dobáková. Prvky dopravnej infraštruktúry podľa jej slov prijímatelia nepovažovali za bariéru ich podnikateľskej činnosti aj napriek tomu, že väčšina z nich nezaznamenala za ostatných desať rokov zmenu smerujúcu k zvýšeniu kvality dopravnej infraštruktúry.
"Táto skutočnosť však znižuje konkurencieschopnosť Slovenska, jeho regiónov. Cestovný ruch musí ísť ruka v ruke aj s rozvojom dopravnej infraštruktúry," zdôraznila hovorkyňa. Jej podpora je podľa úradu určite priestorom na zlepšenie a cielené umiestňovanie investícií, hlavne do regiónov významných pre cestovný ruch, je aj veľkou výzvou pre samosprávy vyšších územných celkov.
Podľa NKÚ má pritom Slovensko predpoklady na rozvoj všetkých ťažiskových foriem cestovného ruchu, ktorými sú letná, zimná turistika, pobyty pri vode, kúpeľný, mestský či vidiecky a kultúrno-poznávací cestovný ruch a agroturistika.
V rámci kontrolnej akcie úrad vyhodnotil aj dotazníkový prieskum. V ňom sa zistilo sa, že až 42 % subjektov z celkového počtu oslovených podnikateľov v oblasti cestovného ruchu má nízku mieru inovatívnosti a zároveň nerozvíja žiadne formy vzájomnej spolupráce, ktorá by prinášala synergiu z hľadiska celkového rozvoja regiónu.
"Ukázalo sa pritom, že až dve tretiny subjektov pôsobiacich v oblasti turizmu tvoria poskytovatelia ubytovacích a stravovacích služieb, ktorí majú na rozvoj spolupráce najlepšie predpoklady," doplnila Bolech Dobáková. Ide podľa jej slov napríklad o spoluprácu s rezbármi, tesármi, remeselníkmi či kultúrnymi a umeleckými združeniami.
Ľudia pôsobiaci v cestovnom ruchu vnímajú výrazné rezervy v oblasti užšej spolupráce na miestnej a hlavne regionálnej úrovni. A práve v tejto oblasti NKÚ podľa Bolech Dobákovej odporúča, aby samosprávne kraje začali zohrávať oveľa významnejšiu úlohu pri definovaní strategických dokumentov podporujúcich rozvoj cestovného ruchu a pri realizácii projektov smerujúcich k aktívnej spolupráci medzi podnikateľskými subjektmi pôsobiacimi v tejto oblasti.
