Bratislava 27. augusta (TASR) – Slovenskí žiaci mali školy zatvorené takmer najdlhšie v EÚ, najväčší dosah to malo na deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktoré mali len málo možností sa vzdelávať dištančne. Až 128 000 detí, čo predstavuje viac ako 18 percent, sa online neučilo.

Ministerstvo školstva pripravilo aktivity, ktoré mali pomôcť dobehnúť zmeškané vyučovanie u detí s nedostatočným dištančným vzdelávaním, respektíve tých, ktoré sú ohrozené školským neúspechom, napríklad prepadnutím. Analytici Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR však identifikujú priestor na zvýšenie ich rozsahu a adresnosti. TASR o tom informoval hovorca NKÚ Marek Papajčík.

Podľa analýzy ministerstva školstva nebolo 52.000 (7,5 percenta) žiakov základných a stredných škôl zapojených do dištančného vzdelávania a až 128.000 (viac než 18 percent) žiakov sa neučilo prostredníctvom internetu. Situácia bola kritická najmä v školách s vysokým zastúpením žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia a v špeciálnych školách, kde bol podiel nezapojených detí oveľa vyšší oproti priemeru.

Projekt Spolu múdrejší za takmer 1,5 milióna eur mal byť jedným z opatrení na zmiernenie negatívneho vplyvu zatvorenia škôl počas lockdownu. Projekt mal podporiť základné a špeciálne školy, aby v mesiacoch apríl až jún vytvorili podmienky na zlepšenie vedomostí a zručností žiakov, ktorí nemali možnosť sa dištančne vzdelávať. Podporených bolo 20 percent z celkových 2300 základných a špeciálnych základných škôl. Analytici NKÚ vypočítali, že to predstavuje menej ako 40 percent zo škôl, ktoré majú vysoký podiel žiakov zo znevýhodneného prostredia, teda tých, ktorí mali najmenšiu šancu sa dištančne vzdelávať prostredníctvom internetu. S využitím údajov o plánovaných počtoch doučovaných žiakov na jednotlivých školách odhadli, že počet doučovaných žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia je na úrovni takmer 10.000 žiakov, čo predstavuje 30 percent ich celkového počtu.

NKÚ konštatuje, že ďalším opatrením je finančná podpora pri organizovaní letných škôl, na ktoré vyčlenilo ministerstvo viac ako jeden milión eur, trojnásobne viac ako v roku 2020. Podľa odborníkov by však na doučovanie všetkých offline žiakov bolo potrebných viac ako 60-násobok.

„Doučovanie žiakov základných škôl študentami vysokých škôl je tiež chvályhodná aktivita, no dokázala zachytiť len 1132 žiakov," uviedol Papajčík.

Analytici z NKÚ poznamenali, že uvedené zistenia vyvolávajú otázniky o účinnosti a najmä dostatočnosti týchto krokov, ktoré mali byť zamerané najmä na žiakov najviac zasiahnutých pandemickými opatreniami a zatvorením škôl.

Minister školstva, vedy, výskumu a športu Branislav Gröhling (SaS) nevie, odkiaľ mali analytici z NKÚ dáta. Poukázal na to, že rezort školstva urobil dotazníkový zber informácií a v nasledujúcich dňoch zverejnia výsledky. Zároveň poznamenal, že nevie, či online vzdelávanie je to, čo nás momentálne zachráni. Poukázal na to, že v rámci digitálneho skoku prvých 6,5 milióna eur z celkových 40 miliónov je určených na pozície digitálnych koordinátorov. Verí, že čoskoro sa budú vybavovať už aj učebne.