Bratislava 19. novembra (TASR) - Environmentálny fond (EF), ktorý financuje projekty ochrany životného prostredia, je málo efektívny a má tiež rezervy v transparentnosti, napríklad pri zverejňovaní výziev či pri hodnotení projektov. Viac ako miliardu eur, získanú hlavne z predaja emisných povoleniek, pasívne kumuloval na svojom účte a len malú časť rozdelil oprávneným žiadateľom. Vyplýva to z kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ).

Na základe výsledkov kontroly NKÚ konštatuje, že finančný potenciál Envirofondu nebol dostatočne využívaný. Za posledných šesť rokov dokázal fond poskytnúť dotácie v objeme 380 miliónov eur, požiadavky miestnej samosprávy pritom boli za viac ako dve miliardy eur. EF teda podporil len necelých 18 percent požiadaviek, tvrdí. Príjmy fondu za roky 2015 – 2020 pritom podľa NKÚ dosiahli 1,2 miliardy eur.

Kontrolóri za závažné zistenie považujú aj to, že pre zle nastavené výdavkové limity, stanovené rezortom financií, sa dlhodobo kumulovali zostatky, ktoré v prvej polovici tohto roku presiahli miliardu eur. "Je to rozhodne neefektívne v situácii, keď máme obce a mestá, ktoré nedokážu vybudovať vodovod alebo kanalizáciu a ich žiadosti o podporu sú zo strany fondu zamietnuté, alebo dostanú tak malé čiastky, že musia túto kľúčovú infraštruktúru pre svojich občanov budovať po malých častiach a niekedy aj desiatky rokov," zhodnotil podpredseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Je podľa neho dôležité, aby EF zmenil prístup a spoločne s rezortmi nastavili pravidlá na využitie ušetrenej miliardy na dobudovanie potrebných vodovodov či kanalizácií v samosprávach.

Fond nemôže o využití prebytku, ale ani o ročných príjmoch, rozhodovať bez súhlasu ministerstva financií. Zamestnanci rezortu nevedeli kontrolórom zdôvodniť výdavkové limity pre EF, tvrdí NKÚ. Dochádza tým k neplneniu cieľov európskej smernice o obchodovaní s emisnými kvótami, podľa ktorej by sa mala minimálne polovica týchto príjmov použiť na "zelené" národné ciele. Za sledované roky 2007 – 2020 Slovensko tento cieľ plní v priemere len na 14 percent, konštatujú kontrolóri.

Poukazuje tiež, že pre obdobie rokov 2020 – 2027 sa predpokladá alokácia zdrojov na úrovni 10 miliárd eur, ktoré budú primárne pochádzať z fondov Európskej únie, plánu obnovy a štátneho rozpočtu. Kontrolný úrad však upozorňuje na riziká súvisiace s prefinancovaním tak veľkého objemu za polovičný čas. Slovensko totiž za 14 rokov preinvestovalo rovnakú sumu ako plánuje preinvestovať za nadchádzajúcich sedem rokov.

"Vzhľadom na doterajšie skúsenosti Slovenska s čerpaním európskych fondov, najmä nízkym tempom čerpania, množstvo finančných korekcií zo strany európskych inštitúcií za pochybenia slovenských orgánov pri riadení projektov či pri verejnom obstarávaní, je otázne, či budeme schopní takýto objem peňazí hospodárne a účelne vyčerpať," poznamenal Andrassy.

Nedostatky našli aj vo zverejňovaní dokumentov. "Fond nemal na svojej webstránke zverejnenú žiadnu výzvu, ministerstvo zase nezverejňovalo zoznam rozhodnutí o poskytnutých podporách. Envirofond ani ministerstvo nekontrolovali, či prijímatelia použili pridelené finančné prostriedky v súlade s pravidlami," uviedol úrad. Považuje to za nedostatok v systéme vnútornej kontroly. Krokom k vyššej miere transparentnosti by mala byť automatizácia a elektronizácia celého evidenčného a dotačného systému, dodal.