Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Štát by mal podľa Najvyššieho kontrolného úradu zvážiť, ako bude chrániť kľúčové objekty, a to nielen pre ochranu samotných budov, ale aj z dôvodu zabezpečenia informačných systémov.
Autor TASR
Bratislava 14. apríla (TASR) - K ochrane strategických objektov sa v minulosti dostali pochybné bezpečnostné služby. Vyhlásil to predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Ľubomír Andrassy v súvislosti so závermi kontroly v tejto oblasti. NKÚ skonštatoval, že tento segment sa v minulosti výrazne komercionalizoval. Štát by mal podľa úradu zvážiť, ako bude chrániť kľúčové objekty, a to nielen pre ochranu samotných budov, ale aj z dôvodu zabezpečenia informačných systémov.
"Aj pre diskriminačné používanie tzv. certifikátu integrátora C4 vo verejnom obstarávaní sa k štátnym zákazkám dostali súkromné bezpečnostné služby s pochybným personálnym i finančným krytím," upozornil Andrassy. O výsledku kontroly informoval troch najvyšších ústavných činiteľov, teda prezidentku SR Zuzanu Čaputovú, predsedu Národnej rady (NR) SR Borisa Kollára (Sme rodina) a dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera.
Napriek tomu, že organizácie verejnej správy a obchodné spoločnosti s majetkovou účasťou štátu vynakladajú na ochranu majetku a osôb relatívne vysoké finančné prostriedky, nikto podľa NKÚ neskúma oprávnenosť a účel ich použitia. Podotkol, že na Slovensku nie je autorita, ktorá by mohla zhromažďovať informácie o uzatvorených zmluvách a dohodnutých činnostiach v oblasti bezpečnostných služieb, ani jednotný postup pre organizácie pri obstarávaní služieb.
Andrassy hovorí o neprehľadnosti systému a netransparentnosti verejných obstarávaní. "Existujú historické zmluvy na dobu neurčitú, ale aj zmluvy, pri ktorých sú indície, že náklady boli podhodnotené s cieľom získať zákazku a následne rôznymi dodatkami upravovať reálne finančné plnenie," poznamenal.
NKÚ kontroloval desať subjektov, z ktorých niektoré zabezpečovali ochranu majetku iba súkromnými bezpečnostnými zložkami, iné kombináciou s vlastnými zamestnancami či s využitím rôznych technických prostriedkov. Poukázal napríklad na Letisko M. R. Štefánika a Sociálnu poisťovňu, ktoré ochranu zabezpečili vo vlastnej réžii, pričom ich analýza ukázala tento spôsob ako výhodnejší.
Kontrolóri sa zamerali aj na životné prostredie a odstraňovanie envirozáťaží. Boj s nimi podľa úradu Slovensko nezvládlo po finančnej, systémovej ani manažérskej stránke. Kontrolóri zistili, že podiel sanovaných lokalít k celkovo 328 evidovaným znečisteným územiam sa v rokoch 2016 až 2021 zvýšil ani nie o jedno percento. Ústavných činiteľov NKÚ upozornil, že na riešenie envirozáťaží treba v rokoch 2022 až 2027 vyše miliardy eur.
V oblasti informatizácie sa NKÚ zameral na prevádzku registra právnických osôb. "Dáta z neho pre chybovosť stále nemôžu byť používané na právne účely," upozornil. Kontrolóri sa pozreli aj na uplatňovanie programového rozpočtovania. Na Slovensku podľa nich chýba spätná väzba o praktickom napĺňaní zadefinovaných cieľov.
Úrad vykonal aj kontrolu v Slovenskom národnom divadle. Upozornil na rezervy vo finančnom riadení a poddimenzované schválené rozpočty. V otázke ochrany práv spotrebiteľov NKÚ upozornil, že Slovenskej obchodnej inšpekcii výrazne narástla agenda, no počet zamestnancov sa znížil.
"Aj pre diskriminačné používanie tzv. certifikátu integrátora C4 vo verejnom obstarávaní sa k štátnym zákazkám dostali súkromné bezpečnostné služby s pochybným personálnym i finančným krytím," upozornil Andrassy. O výsledku kontroly informoval troch najvyšších ústavných činiteľov, teda prezidentku SR Zuzanu Čaputovú, predsedu Národnej rady (NR) SR Borisa Kollára (Sme rodina) a dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera.
Napriek tomu, že organizácie verejnej správy a obchodné spoločnosti s majetkovou účasťou štátu vynakladajú na ochranu majetku a osôb relatívne vysoké finančné prostriedky, nikto podľa NKÚ neskúma oprávnenosť a účel ich použitia. Podotkol, že na Slovensku nie je autorita, ktorá by mohla zhromažďovať informácie o uzatvorených zmluvách a dohodnutých činnostiach v oblasti bezpečnostných služieb, ani jednotný postup pre organizácie pri obstarávaní služieb.
Andrassy hovorí o neprehľadnosti systému a netransparentnosti verejných obstarávaní. "Existujú historické zmluvy na dobu neurčitú, ale aj zmluvy, pri ktorých sú indície, že náklady boli podhodnotené s cieľom získať zákazku a následne rôznymi dodatkami upravovať reálne finančné plnenie," poznamenal.
NKÚ kontroloval desať subjektov, z ktorých niektoré zabezpečovali ochranu majetku iba súkromnými bezpečnostnými zložkami, iné kombináciou s vlastnými zamestnancami či s využitím rôznych technických prostriedkov. Poukázal napríklad na Letisko M. R. Štefánika a Sociálnu poisťovňu, ktoré ochranu zabezpečili vo vlastnej réžii, pričom ich analýza ukázala tento spôsob ako výhodnejší.
Kontrolóri sa zamerali aj na životné prostredie a odstraňovanie envirozáťaží. Boj s nimi podľa úradu Slovensko nezvládlo po finančnej, systémovej ani manažérskej stránke. Kontrolóri zistili, že podiel sanovaných lokalít k celkovo 328 evidovaným znečisteným územiam sa v rokoch 2016 až 2021 zvýšil ani nie o jedno percento. Ústavných činiteľov NKÚ upozornil, že na riešenie envirozáťaží treba v rokoch 2022 až 2027 vyše miliardy eur.
V oblasti informatizácie sa NKÚ zameral na prevádzku registra právnických osôb. "Dáta z neho pre chybovosť stále nemôžu byť používané na právne účely," upozornil. Kontrolóri sa pozreli aj na uplatňovanie programového rozpočtovania. Na Slovensku podľa nich chýba spätná väzba o praktickom napĺňaní zadefinovaných cieľov.
Úrad vykonal aj kontrolu v Slovenskom národnom divadle. Upozornil na rezervy vo finančnom riadení a poddimenzované schválené rozpočty. V otázke ochrany práv spotrebiteľov NKÚ upozornil, že Slovenskej obchodnej inšpekcii výrazne narástla agenda, no počet zamestnancov sa znížil.
