Bratislava 7. marca (TASR) - Súčasné nastavenie kompetencií Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP) je potrebné prehodnotiť a celý systém riadenia zreformovať. Rozširovanie kompetencií inšpekcie bez finančného a personálneho krytia obmedzuje strategické pôsobenie úradu pri dohľade nad životným prostredím. Vyplýva to z kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR, ktorú zrealizoval v roku 2024. TASR o tom informovala hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková.

Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR ako zriaďovateľ SIŽP podľa výsledkov kontroly nemonitoroval, ako inšpekcia plní svoje úlohy. Z úrovne rezortu chýbal koncepčný prístup. "Dlhodobo chýbajúce systematické riadenie potvrdzuje aj fakt, že vedenie SIŽP sa od roku 2023 po súčasnosť zmenilo trikrát," uviedol NKÚ. Upozorňuje tiež na riziko konfliktu záujmov, keď v aktuálne nastavenom modeli rozhoduje ten istý inšpektor o povolení a následne robí aj kontroly prevádzky, ktorú povolil.

Široká a rôznorodá agenda SIŽP deformuje podľa NKÚ výkon jej hlavnej činnosti. V roku 2013 došlo k rozšíreniu kompetencií inšpekcie o povoľovaciu činnosť a vznikol zlúčený model integrovaného povoľovania a následnej kontroly. Úrad poukázal na to, že rokmi sa obe agendy rozšírili a tento trend stále pokračuje. "V súčasnosti inšpekcia životného prostredia vykonáva dozor nad 29 zákonmi, viac ako 50 vyhláškami a desiatimi vládnymi nariadeniami. Zároveň dohliada na uplatňovanie bezmála 40 nariadení EÚ. Tento značný rozsah zákonných povinností si vyžaduje aj adekvátne personálne či technické zázemie, pričom realita tomu nezodpovedá," skonštatoval predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.

Aj keď plánované miesta v ostatných štyroch rokoch navýšili, neboli však obsadené. Rozpočet inšpekcie životného prostredia bol v rokoch 2020 až 2023 približne sedem miliónov eur ročne. "Mandát a kompetencie inšpektorov životného prostredia by mali byť upravené tak, aby sa títo profesionáli stali rešpektovanými autoritami pri ochrane životného prostredia," podotkol Andrassy.

Kontrolóri priblížili, že v porovnaní s rokom 2020 sa počet podnetov do roku 2023 zvýšil trojnásobne. Išlo o nárast z vyše 1300 na viac ako 5300 podnetov. Inšpektori podľa NKÚ kontrolovali aj množstvo podnetov, ktoré mali minimálny alebo žiadny vplyv na životné prostredie. Viaceré všeobecné podnety odstupovali inšpektori životného prostredia zamestnancom okresných úradov, ktorí ich vracali inšpektorom, a byrokraticky sa tak točili medzi dvomi štátnymi inštitúciami, uviedol.

Útvar inšpekcie ochrany prírody a krajiny riešil napríklad agendu týkajúcu sa vjazdu vozidiel do chránenej oblasti, pohybu turistov mimo vyznačených chodníkov, nedodržiavania návštevného poriadku či poškodzovania drevín. Riešenie týchto priestupkov by podľa Andrassyho mohlo byť napríklad v rukách členov stráže prírody a malo byť vybavené obratom v blokovom konaní.

Zmenou legislatívy je možné preniesť kompetencie aj na iné organizácie envirorezortu, napríklad na Štátnu ochranu prírody SR a správy národných parkov. Negatívny vplyv na činnosť SIŽP majú aj chýbajúce plány kontrol na základe analýz rizík, priblížil NKÚ.

Snahy o rozšírenie kompetencií SIŽP o nesúvisiace činnosti pokračujú cieľom definovaným v pláne obnovy. Ide o zámer prepojiť procesy integrovanej prevencie a kontroly, posudzovanie vplyvov na životné prostredie a obnoviteľné zdroje energie. MŽP má predložiť zmeny v druhom štvrťroku tohto roka. "Pri zlúčení povoľovacej a inšpekčnej činnosti do jedného útvaru hrozí viacero rizík. Od možného konfliktu záujmov cez vytvorenie priestoru pre korupciu až po manažérsky a kompetenčný chaos," upozornil Andrassy. Podľa kontrolórov je v tejto oblasti potrebné upraviť pôsobnosť, kompetencie a organizačnú štruktúru SIŽP.