Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vývoj pandémie donútil podľa úradu viaceré štáty meniť predpisy a nariadenia v snahe eliminovať prenos ochorenia, pričom viaceré skončili na ústavných súdoch.
Autor TASR
Bratislava 22. júla (TASR) - Mimoriadne situácie môžeme úspešne zvládnuť len vďaka jasne nastaveným a správnym postupom. Skonštatoval to Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR. V rámci medzinárodnej kontroly týkajúcej sa zvládania pandémie nového koronavírusu porovnali kontrolóri slovenské výsledky s kontrolami z Maďarska, Poľska či Bieloruska. Zamerali sa aj na mieru zaočkovanosti, úrad odporúča udržať vysoký trend. Prispieva to podľa neho k nižšej miere hospitalizácií aj k menej častej potrebe predpisovania liekov. TASR o tom informoval Marek Papajčík z odboru komunikácie NKÚ.
"Pandémia ochorenia COVID-19 odhalila na Slovensku kompetenčné, ale aj legislatívne nedostatky v systéme ochrany verejnosti pred infekčnými ochoreniami. Audítori konštatovali, že v krízových situáciách mali byť najskôr využité inštitúcie, štruktúry a postupy opísané v plánoch krízového manažmentu. Tematické tímy, pracovné skupiny a poradné orgány môžu byť užitočné ako podporné prvky, avšak za dodržiavanie predpisov v mimoriadnych situáciách sú zodpovedné verejné orgány. V začiatkoch pandémie však Slovensko na takúto cestu nebolo legislatívne pripravené," uviedol NKÚ.
Poznamenal, že Slovensko nemalo v začiatkoch pandémie ani funkčnú sieť registrov a existujúce informačné systémy neposkytovali dostatočné dáta na komplexné analýzy. Pozitívnu úlohu pripisujú kontrolóri zamestnancom úradov verejného zdravotníctva. "Zástupcovia rezortu zdravotníctva či členovia ústredného krízového štábu sa vyhýbali zodpovednosti a rozhodnutia ponechávali na úrade verejného zdravotníctva. Hygienici vo viacerých prípadoch suplovali iné štátne inštitúcie, a to aj bez jasných zákonných kompetencií," poznamenal predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
Vývoj pandémie donútil podľa úradu viaceré štáty meniť predpisy a nariadenia v snahe eliminovať prenos ochorenia, pričom viaceré skončili na ústavných súdoch. Pandémia podľa kontrolórov zvýraznila aj rezervy v slovenskom systéme očkovania mladých ľudí. Problémy s dosahovaním kolektívnej imunity pri povinnom očkovaní boli v ostatných rokoch podľa slov NKÚ identifikované najmä v slovenskej metropole a jej okolí. Pri ochoreniach mumps, rubeola a osýpky v rokoch 2015 – 2017 bola Bratislava rizikovým regiónom s úrovňou 93 percent. Vážnejšia situácia je podľa NKÚ na Spiši, kde sa miera zaočkovanosti detí proti tetanu, záškrtu, čiernemu kašľu a detskej obrne dostala pod 90 percent.
Kontrolóri tiež uviedli, že obstarávanie očkovacích látok všetky krajiny okrem Slovenska zabezpečovali centrálne, čo sa ukázalo ako najefektívnejšie. Po zmene pravidiel podľa NKÚ na Slovensku opakovane dochádza k lokálnym i celoplošným výpadkom očkovacích látok. "Rezort zdravotníctva by mal v čo najkratšom čase iniciovať vytvorenie národného očkovacieho registra, aby kompetentní mali v reálnom čase jednoznačné a objektívne informácie nielen o zaočkovaných ľuďoch, ale aj o aktuálnom stave prístupných vakcín," odporúča Andrassy.
"Pandémia ochorenia COVID-19 odhalila na Slovensku kompetenčné, ale aj legislatívne nedostatky v systéme ochrany verejnosti pred infekčnými ochoreniami. Audítori konštatovali, že v krízových situáciách mali byť najskôr využité inštitúcie, štruktúry a postupy opísané v plánoch krízového manažmentu. Tematické tímy, pracovné skupiny a poradné orgány môžu byť užitočné ako podporné prvky, avšak za dodržiavanie predpisov v mimoriadnych situáciách sú zodpovedné verejné orgány. V začiatkoch pandémie však Slovensko na takúto cestu nebolo legislatívne pripravené," uviedol NKÚ.
Poznamenal, že Slovensko nemalo v začiatkoch pandémie ani funkčnú sieť registrov a existujúce informačné systémy neposkytovali dostatočné dáta na komplexné analýzy. Pozitívnu úlohu pripisujú kontrolóri zamestnancom úradov verejného zdravotníctva. "Zástupcovia rezortu zdravotníctva či členovia ústredného krízového štábu sa vyhýbali zodpovednosti a rozhodnutia ponechávali na úrade verejného zdravotníctva. Hygienici vo viacerých prípadoch suplovali iné štátne inštitúcie, a to aj bez jasných zákonných kompetencií," poznamenal predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
Vývoj pandémie donútil podľa úradu viaceré štáty meniť predpisy a nariadenia v snahe eliminovať prenos ochorenia, pričom viaceré skončili na ústavných súdoch. Pandémia podľa kontrolórov zvýraznila aj rezervy v slovenskom systéme očkovania mladých ľudí. Problémy s dosahovaním kolektívnej imunity pri povinnom očkovaní boli v ostatných rokoch podľa slov NKÚ identifikované najmä v slovenskej metropole a jej okolí. Pri ochoreniach mumps, rubeola a osýpky v rokoch 2015 – 2017 bola Bratislava rizikovým regiónom s úrovňou 93 percent. Vážnejšia situácia je podľa NKÚ na Spiši, kde sa miera zaočkovanosti detí proti tetanu, záškrtu, čiernemu kašľu a detskej obrne dostala pod 90 percent.
Kontrolóri tiež uviedli, že obstarávanie očkovacích látok všetky krajiny okrem Slovenska zabezpečovali centrálne, čo sa ukázalo ako najefektívnejšie. Po zmene pravidiel podľa NKÚ na Slovensku opakovane dochádza k lokálnym i celoplošným výpadkom očkovacích látok. "Rezort zdravotníctva by mal v čo najkratšom čase iniciovať vytvorenie národného očkovacieho registra, aby kompetentní mali v reálnom čase jednoznačné a objektívne informácie nielen o zaočkovaných ľuďoch, ale aj o aktuálnom stave prístupných vakcín," odporúča Andrassy.
