Bratislava 30. decembra (TASR) - Slovensko nie je pripravené na riešenie sucha natoľko, aby dokázalo znížiť hrozby pre životné prostredie a spoločnosť. Chýba systém indikátorov na sledovanie situácie aj riešenie v podobe ucelenej stratégie. Vo svojej správe to skonštatoval Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR, ktorý sa pri kontrole zameral na roky 2018 až 2020.
NKÚ zistil, že manažment sucha nie je koordinovaný orgánom so silným mandátom od vlády. "Na základe auditu sme dospeli k názoru, že je nevyhnutné zmeniť prístup od krízového riadenia dôsledkov sucha k aktívnemu riadeniu príčin vzniku sucha," poukázal podpredseda slovenských kontrolórov Ľubomír Andrassy.
Podľa NKÚ je dôležité posilniť kompetencie Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR. Sucho ako celosvetový prírodný fenomén sa na rozdiel od iných prírodných katastrof vyvíja pomaly a dlhodobo. "Dôsledky sucha sa môžu prejaviť už v blízkej budúcnosti aj na Slovensku, nedostatkom vody a neúrodou," varoval NKÚ.
Kontrolóri sa pri analýze zamerali na nastavenie národnej stratégie v tejto oblasti, na zabezpečenie financovania opatrení a riadenie politiky manažmentu sucha. "Najpozitívnejšou zmenou za ostatné dva roky je skutočnosť, že zodpovedné štátne inštitúcie začali modelovať akčné plány zamerané na príčiny a nie už len na dôsledky sucha," skonštatoval NKÚ. Na archívnej snímke pukliny v pôde na poliach kukurice v katastri obce Poľný Kesov v okrese Nitra. Foto: TASR - Henrich Mišovič
Kontrola NKÚ ukázala, že Slovensko v súčasnosti nemá vypracovanú stratégiu manažmentu sucha, i keď rezort životného prostredia považoval viaceré dokumenty pre oblasť sucha za strategické. Problematika sucha v nich však nie je riešená komplexne a systémovo.
Základom pre prijímanie opatrení je vyhodnotenie období sucha, ktoré sa v krajine vyskytli v minulosti. Ako však NKÚ zistil, rezort životného prostredia množstvo dát nespracovával a nevyhodnocoval. Taktiež neboli identifikované oblasti s potenciálnym ohrozením výskytu sucha. "Zber a vyhodnocovanie údajov je dôležité aj z hľadiska budovania systému včasného varovania, ktorý bol na Slovensku zavedený len čiastočne," uviedol NKÚ.
To, že rezort životného prostredia nevyhodnocoval dáta, prispelo podľa NKÚ k tomu, že opatrenia prijaté na zvládanie sucha smerovali do celého územia Slovenska a nie do oblastí, ktoré sú suchom ohrozené najviac. NKÚ preto odporúča posilnenie pozície envirorezortu. "Je potrebné, aby rezort vystupoval ako kľúčový hráč a aby odporúčania, ktoré v tejto oblasti vydá, boli pre partnerov záväzné, brané vážne," dodal Andrassy.
