Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na záťaže, ktoré ohrozujú ľudí, kvalitu podzemnej vody a životné prostredie, by sa malo prihliadať ako na mimoriadnu situáciu, povedal predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
Autor TASR
Bratislava 5. apríla (TASR) - Boj s envirozáťažami nezvláda Slovensko po finančnej, systémovej či manažérskej stránke. Na ich riešenie treba v rokoch 2022 až 2027 viac ako miliardu eur. TASR o tom informoval Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR.
Kontrolóri zistili, že podiel sanovaných lokalít k celkovo 328 evidovaným envirozáťažiam sa v rokoch 2016 až 2021 zvýšil ani nie o jedno percento. Zdroje na odstraňovanie nemá zodpovedné ministerstvo k dispozícii v plnej výške. Prostriedky štátneho rozpočtu sa na sanácie nevyčleňujú a európske fondy pokryjú pätinu potrebných finančných zdrojov, uviedol NKÚ. Odstraňovanie envirozáťaží a procesy spojené s nimi podľa neho postupujú pomaly.
NKÚ vidí nedostatok v okresných úradoch, ktoré nevedia efektívne určiť pôvodcov znečistenia. Ak nie je možné určiť osobu, ktorá envirozáťaž spôsobila, prechádza povinnosť odstrániť ju na štát. "Situáciu zhoršuje aj zákon o envirozáťažiach, ktorý neurčuje lehotu, dokedy by mala vláda rozhodnúť, ktorý rezort zabezpečí odstránenie znečistených území, čo celý proces ešte viac predlžuje a znásobuje sa tak riziko ohrozenia života a zdravia obyvateľov žijúcich v dotknutej lokalite," poukázali kontrolóri.
Na záťaže, ktoré ohrozujú ľudí, kvalitu podzemnej vody a životné prostredie, by sa malo prihliadať ako na mimoriadnu situáciu, povedal predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. S odstraňovaním by sa malo začať bez potreby vyvlastňovania a zdĺhavého verejného obstarávania. "Kde inde, ak nie tu, musí byť na prvom mieste princíp ochrany života a zdravia ľudí, ale aj ochrany prírody či vodných zdrojov. Tomu pohľadu je potrebné prispôsobiť celý legislatívny proces, súvisiaci s rozhodovaním, riadením, financovaním záťaží i vyvodzovaním trestnoprávnej zodpovednosti," skonštatoval.
Kontrolóri odporúčajú vláde vytvoriť špecializovaný subjekt, ktorý zastreší komplexné riešenia pre odstraňovanie záťaží. Zmenu potrebuje aj legislatíva. Táto problematika by podľa nich mala byť upravená špeciálnym režimom a štát by mohol uplatňovať zrýchlené konanie v procese verejného obstarávania.
Parlamentnému výboru pre životné prostredie kontrolóri odporúčajú požadovať od envirorezortu každoročný odpočet o stave riešenia envirozáťaží a konkrétnych aktivít s finančným krytím. Zároveň najrizikovejšie lokality vyhlásiť za mimoriadnu situáciu a tomu podriadiť celý proces s vyvlastňovaním, verejným obstarávaním a odstraňovaním záťaží.
NKÚ odporučil aj ministerstvu životného prostredia vyčleniť financie priamo na sanovanie záťaží aj v prípade, ak ich nie je možné financovať z eurofondov. Takisto rozdeľovať zodpovednosť za sanácie lokalít na jednotlivé ministerstvá podľa oblasti, v ktorej pôsobil pôvodca.
Kontrolóri zistili, že podiel sanovaných lokalít k celkovo 328 evidovaným envirozáťažiam sa v rokoch 2016 až 2021 zvýšil ani nie o jedno percento. Zdroje na odstraňovanie nemá zodpovedné ministerstvo k dispozícii v plnej výške. Prostriedky štátneho rozpočtu sa na sanácie nevyčleňujú a európske fondy pokryjú pätinu potrebných finančných zdrojov, uviedol NKÚ. Odstraňovanie envirozáťaží a procesy spojené s nimi podľa neho postupujú pomaly.
NKÚ vidí nedostatok v okresných úradoch, ktoré nevedia efektívne určiť pôvodcov znečistenia. Ak nie je možné určiť osobu, ktorá envirozáťaž spôsobila, prechádza povinnosť odstrániť ju na štát. "Situáciu zhoršuje aj zákon o envirozáťažiach, ktorý neurčuje lehotu, dokedy by mala vláda rozhodnúť, ktorý rezort zabezpečí odstránenie znečistených území, čo celý proces ešte viac predlžuje a znásobuje sa tak riziko ohrozenia života a zdravia obyvateľov žijúcich v dotknutej lokalite," poukázali kontrolóri.
Na záťaže, ktoré ohrozujú ľudí, kvalitu podzemnej vody a životné prostredie, by sa malo prihliadať ako na mimoriadnu situáciu, povedal predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. S odstraňovaním by sa malo začať bez potreby vyvlastňovania a zdĺhavého verejného obstarávania. "Kde inde, ak nie tu, musí byť na prvom mieste princíp ochrany života a zdravia ľudí, ale aj ochrany prírody či vodných zdrojov. Tomu pohľadu je potrebné prispôsobiť celý legislatívny proces, súvisiaci s rozhodovaním, riadením, financovaním záťaží i vyvodzovaním trestnoprávnej zodpovednosti," skonštatoval.
Kontrolóri odporúčajú vláde vytvoriť špecializovaný subjekt, ktorý zastreší komplexné riešenia pre odstraňovanie záťaží. Zmenu potrebuje aj legislatíva. Táto problematika by podľa nich mala byť upravená špeciálnym režimom a štát by mohol uplatňovať zrýchlené konanie v procese verejného obstarávania.
Parlamentnému výboru pre životné prostredie kontrolóri odporúčajú požadovať od envirorezortu každoročný odpočet o stave riešenia envirozáťaží a konkrétnych aktivít s finančným krytím. Zároveň najrizikovejšie lokality vyhlásiť za mimoriadnu situáciu a tomu podriadiť celý proces s vyvlastňovaním, verejným obstarávaním a odstraňovaním záťaží.
NKÚ odporučil aj ministerstvu životného prostredia vyčleniť financie priamo na sanovanie záťaží aj v prípade, ak ich nie je možné financovať z eurofondov. Takisto rozdeľovať zodpovednosť za sanácie lokalít na jednotlivé ministerstvá podľa oblasti, v ktorej pôsobil pôvodca.
