Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hovorca NKÚ Marej Papajčík ozrejmil, že dôvodov tohto stavu je viacero.
Autor TASR
Bratislava 2. októbra (TASR) – Viac ako dve tretiny zo všetkých miest a obcí na Slovensku nemajú dostatočne zabezpečenú kontrolu svojho fungovania. Vyplýva to z analýzy Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR o systéme vnútornej kontroly zabezpečovanej hlavným kontrolórom.
Hovorca NKÚ Marej Papajčík ozrejmil, že dôvodov tohto stavu je viacero. „Až v 215 prípadoch nebol zvolený žiadny kontrolór. V približne tretine obcí mal kontrolór príliš malý úväzok – menej ako 15 hodín mesačne – čo je nedostatočné na to, aby mohol takúto funkciu vykonávať dôsledne,“ uviedol jeden z nich.
Poukázal zároveň na opačný extrém. "Ukázalo sa, že 77 kontrolórov pracuje pre štvrtinu všetkých obcí Slovenska. Mnohí kontrolóri majú uzatvorené úväzky s viacerými obcami naraz, dokonca 20 jednotlivci majú úväzky v desiatich, prípadne viac ako desiatich samosprávach. Jeden kontrolór v Prešovskom kraji zabezpečuje kontrolu až v 28 obciach súčasne,“ tlmočil zistenia NKÚ hovorca úradu. Ako dodal, úväzky jedného kontrolóra tak môžu dosahovať súhrnne aj 150 či 200 percent, čo znamená, že takýto hlavný kontrolór by mal stráviť kontrolnou činnosťou 12 až 15 hodín každý pracovný deň. "Takýto stav vyvoláva pochybnosti o kvalite ich práce a predstavuje významné riziko nedostatočného a formálneho výkonu kontroly,“ upozornil Papajčík.
Podobne ako pri iných kontrolách samospráv na Slovensku kontrolóri aj v prípade tejto oblasti identifikovali najviac problémov pri malých obciach do 500 obyvateľov. "Tieto „mikrosamosprávy“ často nemajú dostatok financií na vlastný chod a plnenie adekvátnych služieb verejnosti, preto nevedia ani zabezpečiť relevantný výkon kontroly svojej činnosti. Dve tretiny z týchto obcí majú úväzok kontrolóra na úrovni menej ako 15 hodín mesačne," priblížil Papajčík.
I napriek tomu, že v roku 2020 ide na činnosť kontrolórov, resp. útvarov hlavného kontrolóra viac ako 13 miliónov eur, čo je asi o milión viac ako v roku 2019, súčasné nastavenie kontrolnej činnosti samospráv je podľa NKÚ rizikové, a napriek stúpajúcim finančným požiadavkám neposkytuje záruku kvalitného výkonu kontroly. Podľa NKÚ to potvrdzuje nevyhnutnosť reformy verejnej správy a legislatívnej úpravy, buď novely zákona o obecnom zriadení alebo úplne nového zákona, zameraného na hlavných kontrolórov samospráv. "Je tiež nevyhnutné stanoviť prísnejšie kritériá na výkon ich funkcie, či už z pohľadu kvalifikačných požiadaviek, dĺžky praxe a podobne. V súčasnosti platné kritérium požadujúce minimálne stredoškolské vzdelanie je už nedostatočné,“ dodal hovorca NKÚ.
Národná autorita pre externú kontrolu zdôrazňuje taktiež nevyhnutnosť nezávislého postavenia kontrolóra voči exekutíve, teda úradu, za činnosť ktorého nesie zodpovednosť starosta, primátor či predseda VÚC. Hlavný kontrolór samosprávy sa má za svoju prácu zodpovedať príslušnému zastupiteľstvu.
Hovorca NKÚ Marej Papajčík ozrejmil, že dôvodov tohto stavu je viacero. „Až v 215 prípadoch nebol zvolený žiadny kontrolór. V približne tretine obcí mal kontrolór príliš malý úväzok – menej ako 15 hodín mesačne – čo je nedostatočné na to, aby mohol takúto funkciu vykonávať dôsledne,“ uviedol jeden z nich.
Poukázal zároveň na opačný extrém. "Ukázalo sa, že 77 kontrolórov pracuje pre štvrtinu všetkých obcí Slovenska. Mnohí kontrolóri majú uzatvorené úväzky s viacerými obcami naraz, dokonca 20 jednotlivci majú úväzky v desiatich, prípadne viac ako desiatich samosprávach. Jeden kontrolór v Prešovskom kraji zabezpečuje kontrolu až v 28 obciach súčasne,“ tlmočil zistenia NKÚ hovorca úradu. Ako dodal, úväzky jedného kontrolóra tak môžu dosahovať súhrnne aj 150 či 200 percent, čo znamená, že takýto hlavný kontrolór by mal stráviť kontrolnou činnosťou 12 až 15 hodín každý pracovný deň. "Takýto stav vyvoláva pochybnosti o kvalite ich práce a predstavuje významné riziko nedostatočného a formálneho výkonu kontroly,“ upozornil Papajčík.
Podobne ako pri iných kontrolách samospráv na Slovensku kontrolóri aj v prípade tejto oblasti identifikovali najviac problémov pri malých obciach do 500 obyvateľov. "Tieto „mikrosamosprávy“ často nemajú dostatok financií na vlastný chod a plnenie adekvátnych služieb verejnosti, preto nevedia ani zabezpečiť relevantný výkon kontroly svojej činnosti. Dve tretiny z týchto obcí majú úväzok kontrolóra na úrovni menej ako 15 hodín mesačne," priblížil Papajčík.
I napriek tomu, že v roku 2020 ide na činnosť kontrolórov, resp. útvarov hlavného kontrolóra viac ako 13 miliónov eur, čo je asi o milión viac ako v roku 2019, súčasné nastavenie kontrolnej činnosti samospráv je podľa NKÚ rizikové, a napriek stúpajúcim finančným požiadavkám neposkytuje záruku kvalitného výkonu kontroly. Podľa NKÚ to potvrdzuje nevyhnutnosť reformy verejnej správy a legislatívnej úpravy, buď novely zákona o obecnom zriadení alebo úplne nového zákona, zameraného na hlavných kontrolórov samospráv. "Je tiež nevyhnutné stanoviť prísnejšie kritériá na výkon ich funkcie, či už z pohľadu kvalifikačných požiadaviek, dĺžky praxe a podobne. V súčasnosti platné kritérium požadujúce minimálne stredoškolské vzdelanie je už nedostatočné,“ dodal hovorca NKÚ.
Národná autorita pre externú kontrolu zdôrazňuje taktiež nevyhnutnosť nezávislého postavenia kontrolóra voči exekutíve, teda úradu, za činnosť ktorého nesie zodpovednosť starosta, primátor či predseda VÚC. Hlavný kontrolór samosprávy sa má za svoju prácu zodpovedať príslušnému zastupiteľstvu.
