Bratislava 11. augusta (TASR) - Tempo pripájania domácností k verejnej kanalizácii je slabé, ročne nedosahuje ani jedno percento. Podiel obyvateľov napojených na kanalizáciu sa v roku 2021 oproti roku 2015 zvýšil len o päť percent a nedarí sa dosiahnuť ani rozvojový cieľ zásobovať pitnou vodou minimálne 90 percent občanov Slovenska. Pripomenul to Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ), ktorý opäť upozorňuje vládu i parlament na hroziace riziko, vyplývajúce z neplnenia dlhodobých národných cieľov, ku ktorým sa vláda prihlásila vstupom do EÚ.

"Za dvadsať rokov sa v rámci Slovenska preinvestovali pri vybudovaní novej kanalizácie a čistiarní odpadových vôd bezmála dve miliardy, pričom výrazná časť tejto sumy bola vygenerovaná vďaka európskej finančnej pomoci. Napriek tejto pomoci sa našej krajine nedarí výraznejšie priblížiť k záväzku pripojiť do konca roku 2015 všetky obce, kde žije viac ako dvetisíc ľudí, na verejnú kanalizačnú sieť, alebo zabezpečiť ich bezproblémový prístup k pitnej vode," uviedol šéf národných kontrolórov Ľubomír Andrassy. Odkladanie či nerealizovanie cieľov môže mať podľa NKÚ negatívny dopad na kvalitu životného prostredia i zdravie obyvateľov.

Počet ľudí napojených na verejnú kanalizáciu v roku 2021 dosiahol 3,85 milióna z celkovej populácie krajiny, zo všetkých 2890 obcí je pripojených len 1155. Najhoršia situácia je v južných regiónoch Slovenska, pričom najkritickejší stav je v okrese Trebišov, Krupina a Rimavská Sobota. Štátne inštitúcie si podľa NKÚ dlhodobo neplnia záväzky pri projektoch odkanalizovania územných sídel a Európska komisia už začala voči Slovensku proces infringementu. Ak štát nebude plniť medzinárodné záväzky, bude podľa kontrolórov zo strany bruselských inštitúcií nasledovať uloženie finančných sankcií.

NKÚ preveroval situáciu v rokoch 2016 až 2022. Upozornil, že problémovým faktorom pomalého napredovania je nejasnosť a rozdrobenosť kompetencií veľkého počtu zainteresovaných inštitúcií, ako aj ich nedostatočná komunikácia a koordinácia, ktorú má zastrešovať envirorezort. Predstavitelia Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR podľa NKÚ zanedbávajú plnenie strategických kompetencií pri téme budovania či rozširovania existujúcej siete vodovodov, kanalizácií, pri kontrole plnenia povinností vodárenských spoločností pri ich prevádzkovej činnosti alebo pri zabezpečení spracovania odpadovej vody v čistiarňach. Neriešenie rizík môže vyústiť do ohrozenia dodávok pitnej vody v širších regiónoch Slovenska alebo do straty verejnej kontroly nad kritickou vodárenskou infraštruktúrou.

Kontrolóri upozornili, že systém kontroly plnenia zákonných povinností pri pripájaní nehnuteľností na vybudovanú verejnú kanalizáciu je nefunkčný. Považujú za nevyhnutné, aby envirorezort aktualizoval celkový investičný dlh v tejto oblasti, a to hlavne v kontexte dopadov inflácie a energetickej krízy na reálnu cenu za stavebné materiály či na mzdu zamestnancov pracujúcich v stavebníctve a vodárenstve.