Vo výskumných projektoch podľa kontrolórov opakovane chýbali kvalitatívne kritériá a neriešili sa kritériá využiteľnosti projektov do budúcnosti.
Autor TASR
Bratislava 2. februára (TASR) - Na Slovensku nie je vytvorený efektívny priestor na spoluprácu akademického prostredia s podnikateľským. Upozornil na to šéf Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Ľubomír Andrassy po kontrole deviatich projektov na pomoc v boji s pandémiou, ktoré realizovali štyri slovenské univerzity a dve súkromné spoločnosti. TASR o tom informovala hovorkyňa úradu Daniela Bolech Dobáková.
"Aj zistenia z minuloročnej kontroly nám opakovane potvrdili, že na Slovensku nie je vytvorený efektívny priestor pre spoluprácu akademického prostredia s podnikateľským. Hlavne malé a stredné podniky neinvestujú do vedy a výskumu, a preto inovácie v tomto podnikateľskom segmente využívajú minimálne," zdôraznil predseda NKÚ.
Skonštatoval, že akademické a vedecké inštitúcie sú z hľadiska ich udržateľného fungovania závislé od viaczdrojového financovania, hlavne od európskych či externých zdrojov. Aj v prípade kontrolovaných výskumných projektov neboli podľa neho vo vyhlásenej výzve alokované finančné zdroje na ich uplatnenie v praxi a bol kladený iba formálny dôraz na ich nasledujúcu udržateľnosť.
Vo výskumných projektoch podľa kontrolórov opakovane chýbali kvalitatívne kritériá a neriešili sa kritériá využiteľnosti projektov do budúcnosti. "Pri takýchto výzvach by bolo žiaduce nezávislé zhodnotenie zrealizovaných projektov, keď by odborníci posúdili, či projekty priniesli to, čo bolo deklarované v žiadostiach o poskytnutie nenávratného finančného príspevku," priblížil pohľad kontrolórov ich predseda.
Projekty vedy a výskumu sú zároveň projekty s neistým výsledkom. To je podľa neho ďalším dôvodom, prečo je vhodné nezávislé odborné posúdenie. "To, či prijímateľ pri výskume postupoval správne, v súlade s metodikou, a teda, či jeho výsledok je správny a spoľahlivý, by mala posúdiť odborná autorita - špecialista. Aj negatívna informácia, že zvolená cesta nie je správna, je pre vedeckú i výskumnú prácu dôležitá," zhodnotil predseda NKÚ.
Skonštatoval však, že kontrolované projekty v zásade naplnili ciele výzvy a mali prínos. Zámerom projektov bolo v mnohých prípadoch uviesť ich výstupy do praxe. Ako dobrá prax sa podľa hovorkyne NKÚ ukazuje snaha konečných prijímateľov identifikovať možnosti pre budúce komerčné využitie výstupov svojich projektov, napríklad nasadenie vyvinutého dronového riešenia pre operačné stredisko Hasičského a záchranného zboru, využitie senzorov v rámci monitorovania areálov zdravotníckych zariadení, sériová výroba vyvinutej pľúcnej ventilácie či model covidových pľúc.
Pri dvoch projektoch univerzít kontrolóri zistili, že projekty neboli ukončené v stanovených termínoch.
"Aj zistenia z minuloročnej kontroly nám opakovane potvrdili, že na Slovensku nie je vytvorený efektívny priestor pre spoluprácu akademického prostredia s podnikateľským. Hlavne malé a stredné podniky neinvestujú do vedy a výskumu, a preto inovácie v tomto podnikateľskom segmente využívajú minimálne," zdôraznil predseda NKÚ.
Skonštatoval, že akademické a vedecké inštitúcie sú z hľadiska ich udržateľného fungovania závislé od viaczdrojového financovania, hlavne od európskych či externých zdrojov. Aj v prípade kontrolovaných výskumných projektov neboli podľa neho vo vyhlásenej výzve alokované finančné zdroje na ich uplatnenie v praxi a bol kladený iba formálny dôraz na ich nasledujúcu udržateľnosť.
Vo výskumných projektoch podľa kontrolórov opakovane chýbali kvalitatívne kritériá a neriešili sa kritériá využiteľnosti projektov do budúcnosti. "Pri takýchto výzvach by bolo žiaduce nezávislé zhodnotenie zrealizovaných projektov, keď by odborníci posúdili, či projekty priniesli to, čo bolo deklarované v žiadostiach o poskytnutie nenávratného finančného príspevku," priblížil pohľad kontrolórov ich predseda.
Projekty vedy a výskumu sú zároveň projekty s neistým výsledkom. To je podľa neho ďalším dôvodom, prečo je vhodné nezávislé odborné posúdenie. "To, či prijímateľ pri výskume postupoval správne, v súlade s metodikou, a teda, či jeho výsledok je správny a spoľahlivý, by mala posúdiť odborná autorita - špecialista. Aj negatívna informácia, že zvolená cesta nie je správna, je pre vedeckú i výskumnú prácu dôležitá," zhodnotil predseda NKÚ.
Skonštatoval však, že kontrolované projekty v zásade naplnili ciele výzvy a mali prínos. Zámerom projektov bolo v mnohých prípadoch uviesť ich výstupy do praxe. Ako dobrá prax sa podľa hovorkyne NKÚ ukazuje snaha konečných prijímateľov identifikovať možnosti pre budúce komerčné využitie výstupov svojich projektov, napríklad nasadenie vyvinutého dronového riešenia pre operačné stredisko Hasičského a záchranného zboru, využitie senzorov v rámci monitorovania areálov zdravotníckych zariadení, sériová výroba vyvinutej pľúcnej ventilácie či model covidových pľúc.
Pri dvoch projektoch univerzít kontrolóri zistili, že projekty neboli ukončené v stanovených termínoch.