Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Jedným z dôvodov narastania dlhu samospráv je podľa úradu nedoriešený systém prenesených kompetencií.
Autor TASR
Bratislava 10. júna (TASR) – Vyše polovica takmer z 3000 slovenských samospráv je zadlžená, výška hrubého dlhu sumárne predstavuje takmer 1,5 miliardy eur. Konštatuje to Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR na základe zistení zo svojej kontrolnej činnosti v ostatných rokoch. Na fakty upozorňuje i v súvislosti so Správou o hospodárení a zadlženosti samospráv, ktorou sa bude na svojom štvrtkovom zasadnutí zaoberať Výbor NR SR pre financie a rozpočet.
"Zadlženosť samospráv stúpa, v období 2017 - 2019 nekonsolidovaný dlh narástol o osem percent," konštatuje NKÚ. "Mestá a obce si najviac požičiavajú na výstavbu bytov a financovanie opráv komunikácií, verejných budov či modernizáciu športovísk,“ dodáva.
Kontrolóri si všímajú aj schopnosť samospráv splácať svoje záväzky a takisto kroky, ktoré štát môže urobiť v prípade nedostatočnej miery refundácie. Upozorňujú v tejto súvislosti, že v rokoch 2017 - 2019 museli štyri obce zaviesť ozdravný režim a tri samosprávy skončili v nútenej správe. V kontrolovanom období takisto 14 obciam uložilo Ministerstvo financií SR pokutu za to, že ich dlh prekročil 60 percent skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka.
NKÚ podobne ako samosprávne strešné organizácie upozorňuje, že jedným z dôvodov narastania dlhu samospráv je nedoriešený systém prenesených kompetencií, konkrétne nárast povinnosti pre mestá a obce bez ich dostatočného finančného krytia. Podpredseda NKÚ Ľubomír Andrassy uviedol, že túto skutočnosť potvrdzuje aj dlhoročná kontrolná činnosť NKÚ. "Aj v dôsledku častého prijímania zákonov v skrátenom legislatívnom konaní alebo ich nepriamych novelizácií chýbajú dôsledné analýzy skutočného dosahu nových právnych predpisov na rozpočty verejných inštitúcií," poznamenal Andrassy.
NKÚ upozorňuje tiež na nedostatky v prípade kvalitného finančného manažmentu najmä menších obcí, rovnako tak na nie vždy dostatočné odborné zručnosti kontrolórov v samosprávach.
Kontrolná autorita preto považuje za nevyhnutné pokračovať v reforme verejnej správy, zmysel vidí NKÚ vo vytvorení väčších základných územnosprávnych jednotiek. "Tie by dokázali spojiť malé samosprávy do silnejšieho celku, ktorý by disponoval silným odborným zázemím, spoločné úrady by dokázali zamestnávať odborníkov na plnenie agendy vyplývajúcej z originálnych či prenesených kompetencií," argumentuje podpredseda NKÚ, ktorý sa zúčastní na štvrtkovom rokovaní finančného výboru parlamentu.
"Zadlženosť samospráv stúpa, v období 2017 - 2019 nekonsolidovaný dlh narástol o osem percent," konštatuje NKÚ. "Mestá a obce si najviac požičiavajú na výstavbu bytov a financovanie opráv komunikácií, verejných budov či modernizáciu športovísk,“ dodáva.
Kontrolóri si všímajú aj schopnosť samospráv splácať svoje záväzky a takisto kroky, ktoré štát môže urobiť v prípade nedostatočnej miery refundácie. Upozorňujú v tejto súvislosti, že v rokoch 2017 - 2019 museli štyri obce zaviesť ozdravný režim a tri samosprávy skončili v nútenej správe. V kontrolovanom období takisto 14 obciam uložilo Ministerstvo financií SR pokutu za to, že ich dlh prekročil 60 percent skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka.
NKÚ podobne ako samosprávne strešné organizácie upozorňuje, že jedným z dôvodov narastania dlhu samospráv je nedoriešený systém prenesených kompetencií, konkrétne nárast povinnosti pre mestá a obce bez ich dostatočného finančného krytia. Podpredseda NKÚ Ľubomír Andrassy uviedol, že túto skutočnosť potvrdzuje aj dlhoročná kontrolná činnosť NKÚ. "Aj v dôsledku častého prijímania zákonov v skrátenom legislatívnom konaní alebo ich nepriamych novelizácií chýbajú dôsledné analýzy skutočného dosahu nových právnych predpisov na rozpočty verejných inštitúcií," poznamenal Andrassy.
NKÚ upozorňuje tiež na nedostatky v prípade kvalitného finančného manažmentu najmä menších obcí, rovnako tak na nie vždy dostatočné odborné zručnosti kontrolórov v samosprávach.
Kontrolná autorita preto považuje za nevyhnutné pokračovať v reforme verejnej správy, zmysel vidí NKÚ vo vytvorení väčších základných územnosprávnych jednotiek. "Tie by dokázali spojiť malé samosprávy do silnejšieho celku, ktorý by disponoval silným odborným zázemím, spoločné úrady by dokázali zamestnávať odborníkov na plnenie agendy vyplývajúcej z originálnych či prenesených kompetencií," argumentuje podpredseda NKÚ, ktorý sa zúčastní na štvrtkovom rokovaní finančného výboru parlamentu.
