Bratislava 4. februára (TASR) – Napriek pozitívnemu vplyvu a postupnému zvyšovaniu zaškolenosti detí pred nástupom do základnej školy dostupnosť predprimárneho vzdelávania naráža v obciach naďalej na problémy. Najčastejšie ide o kombináciu štyroch rizík – nedostatočnej kapacity materských škôl (MŠ), ich problematického financovania, nedostatku takzvaných inkluzívnych pracovníkov či ich veľkej vzdialenosti pre sociálne slabšie rodiny. Kontrola Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR potvrdila, že kapacity MŠ kontrolovaných samospráv sú najmä v prípade menších obcí naplnené prevažne deťmi, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné. TASR o tom informovala hovorkyňa NKÚ SR Daniela Bolech Dobáková.

Kontrolóri tvrdia, že sa tak znížila dostupnosť pre mladšie ročníky. NKÚ parlamentu navrhuje, aby zaviazal ministerstvo školstva predložiť ucelenú koncepciu predprimárneho vzdelávania.

V porovnaní s priemerom EÚ máme nízku mieru zaškolenosti detí v predprimárnom vzdelávaní. Deti pochádzajúce zo sociálne znevýhodneného prostredia z kvalitného predprimárneho vzdelávania majú najviac výhod. Ako ukázala analýza výdavkov na skupiny ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením z dielne Útvaru hodnoty za peniaze z roku 2020, takéto deti majú takmer o polovicu nižšiu účasť na predprimárnom vzdelávaní. Naopak, viac ako štvornásobne vyššie zastúpenie v špeciálnom školstve a osemnásobne vyššiu mieru opakovania ročníka.

Kapacity MŠ kontrolovaných obcí a miest na prijatie detí s povinným predprimárnym vzdelávaním sa v školskom roku 2021/2022 zvýšili. Avšak nárastom záujmu o vzdelávanie päťročných sa znížili šance na prijatie pre mladšie ročníky. Kontrola potvrdila pozitívny vplyv zavedenia povinného predprimárneho vzdelávania pre päťročné deti, ktorý sa prejavil aj na celoslovenskej úrovni.

Každá MŠ by v súčasnosti mala byť schopná poskytovať podmienky pre inkluzívne vzdelávanie. Kontrolou bolo zistené, že škôlky kontrolovaných obcí vykazovali deti zo sociálne znevýhodneného prostredia so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) v nízkom počte, respektíve neevidovali žiadne takéto dieťa. Pri porovnaní s počtom detí so ŠVVP v základných školách bola v týchto počtoch zistená disproporcia, ktorá sa prejavuje aj na národnej úrovni.

V súvislosti s predpokladaným zavedením povinného predprimárneho vzdelávania, postupne pre deti vo veku štyroch a následne troch rokov, národní kontrolóri upozorňujú na možný nedostatok kapacít MŠ v obciach a mestách, ktoré zatiaľ nevykázali zamietnuté žiadosti o prijatie dieťaťa. V roku 2020 bolo na Slovensku vyše 177.000 troj- až päťročných detí. Ich počet mal kulminovať v roku 2021 na hodnote asi 180.000 a do roku 2025 by sa mal znížiť na približne 170.000. "Je preto potrebné budovať, respektíve rozširovať priestorové možnosti existujúcich zariadení aj s ohľadom na demografický vývoj, aby po období kulminácie počtu detí nezostali vybudované kapacity škôlok nevyužité. Vhodným riešením by bolo stavať ich s perspektívou ďalšieho aktívneho využitia na iný sociálny či edukačný účel," uviedol podpredseda NKÚ Ľubomír Andrassy.

Kontrolou boli zistené systémové nedostatky pri plnení novej povinnosti samosprávami a MŠ, a to pri evidovaní detí s trvalým pobytom v obci a overovaní, kde dané dieťa absolvuje povinné predprimárne vzdelávanie. V prípade, že dieťa navštevovalo škôlku v inej obci, oznamovanie spádovej škôlke nefungovalo dostatočne.

Kontrola odhalila aj ďalšie systémové nedostatky. Príkladom je príspevok na dopravu, ktorý môžu deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, ale aj ostatné deti využívať len čiastočne. Podmienkou je samotná existencia potrebného dopravného spojenia. Okrem toho, na osady, ktoré sú síce vzdialenejšie od obce, ale tvoria jej miestnu časť, sa príspevok nevzťahuje. Nevypláca sa ani osobe, ktorá musí s dieťaťom do škôlky cestovať.

Národná autorita pre oblasť externej kontroly odporúča venovať pozornosť a motivovať zákonných zástupcov detí, najmä zo sociálne znevýhodneného prostredia, na riadnu dochádzku detí do škôlky.