Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Klinické prínosy a ekonomické aspekty v prípade nových liekov voči štandardne používanému lieku posudzujú v zahraničí profesionálne agentúry.
Autor TASR
Bratislava 17. septembra (TASR) - Súčasťou procesu schvaľovania liekov musí byť aj posúdenie nákladovej efektivity lieku, teda či jeho prínos stojí za vynaložené peniaze. Vyplýva to z výsledkov analýzy upozorňujúcej na riziká procesu posudzovania liekov na Slovensku, ktorú spracoval analytický tím Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR.
NKÚ sa nepozdáva, že rezort zdravotníctva v rokoch 2017 až 2020 nepožadoval pri schvaľovaní liekov aj odpoveď na otázku, či liek prinesie hodnotu, ktorá stojí za vynaložené peniaze. "V kontrolovanom období rokov 2017 až 2020 sa na nákladovú efektivitu pri procese schvaľovania lieku pozreli odborníci len pri 35 liekoch z celkového počtu 479 posudzovaných liekov, čo predstavuje len sedem percent," spresnila hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková. Z toho vyplýva, že vo väčšine prípadov sa v sledovanom období lieky preskúmavali bez prihliadania na ich nákladovú efektivitu.
Klinické prínosy a ekonomické aspekty v prípade nových liekov voči štandardne používanému lieku posudzujú v zahraničí profesionálne agentúry. U nás takáto agentúra zatiaľ nefunguje. "Zriadenie nezávislej agentúry, ktorá okrem iného bude hodnotiť lieky pred ich kategorizáciou, si pritom dala za cieľ aj súčasná vláda vo svojom programovom vyhlásení vlády. V marci 2021 bolo medzirezortné pripomienkovanie návrhu zákona, ktorý má zriadiť nezávislý zdravotnícky inštitút," uviedla Bolech Dobáková. NKÚ Ministerstvu zdravotníctva (MZ) SR preto odporúča založenie nezávislej a vysoko odbornej hodnotiacej agentúry.
NKÚ odporúča rezortu zdravotníctva prijať opatrenia, ktorými bude požadovať finančno-nákladové posúdenie liekov na základe medzinárodných metodologických odporúčaní. "Nevyužívanie týchto postupov totiž zvyšuje riziko subjektívneho a nesprávneho hodnotenia, znižuje transparentnosť procesu kategorizácie liekov, čím môže prispieť k neefektívnemu vynakladaniu finančných prostriedkov na lieky z verejného zdravotného poistenia," vysvetlila hovorkyňa.
Pripomenula, že v kontexte starnutia populácie budú výdavky na zdravotníctvo naďalej rásť. Z celkovej sumy výdavkov na slovenské zdravotníctvo v sledovanom období bolo čerpaných takmer 90 percent z verejného zdravotného poistenia, čo predstavuje 4,5 až 5,2 miliardy eur.
V roku 2019 tvorili výdavky na lieky 1,7 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), čo je štvrtina z celkových výdavkov na zdravotnú starostlivosť. "Tieto hodnoty sa pohybujú na úrovni priemeru EÚ, sú však vyššie ako v niektorých krajinách s lepšími zdravotnými výsledkami. Naznačuje to, že časť peňazí použitých na lieky by sa na Slovensku mohla vynakladať efektívnejšie na iné zdravotnícke služby," zhodnotila Bolech Dobáková.
NKÚ sa nepozdáva, že rezort zdravotníctva v rokoch 2017 až 2020 nepožadoval pri schvaľovaní liekov aj odpoveď na otázku, či liek prinesie hodnotu, ktorá stojí za vynaložené peniaze. "V kontrolovanom období rokov 2017 až 2020 sa na nákladovú efektivitu pri procese schvaľovania lieku pozreli odborníci len pri 35 liekoch z celkového počtu 479 posudzovaných liekov, čo predstavuje len sedem percent," spresnila hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková. Z toho vyplýva, že vo väčšine prípadov sa v sledovanom období lieky preskúmavali bez prihliadania na ich nákladovú efektivitu.
Klinické prínosy a ekonomické aspekty v prípade nových liekov voči štandardne používanému lieku posudzujú v zahraničí profesionálne agentúry. U nás takáto agentúra zatiaľ nefunguje. "Zriadenie nezávislej agentúry, ktorá okrem iného bude hodnotiť lieky pred ich kategorizáciou, si pritom dala za cieľ aj súčasná vláda vo svojom programovom vyhlásení vlády. V marci 2021 bolo medzirezortné pripomienkovanie návrhu zákona, ktorý má zriadiť nezávislý zdravotnícky inštitút," uviedla Bolech Dobáková. NKÚ Ministerstvu zdravotníctva (MZ) SR preto odporúča založenie nezávislej a vysoko odbornej hodnotiacej agentúry.
NKÚ odporúča rezortu zdravotníctva prijať opatrenia, ktorými bude požadovať finančno-nákladové posúdenie liekov na základe medzinárodných metodologických odporúčaní. "Nevyužívanie týchto postupov totiž zvyšuje riziko subjektívneho a nesprávneho hodnotenia, znižuje transparentnosť procesu kategorizácie liekov, čím môže prispieť k neefektívnemu vynakladaniu finančných prostriedkov na lieky z verejného zdravotného poistenia," vysvetlila hovorkyňa.
Pripomenula, že v kontexte starnutia populácie budú výdavky na zdravotníctvo naďalej rásť. Z celkovej sumy výdavkov na slovenské zdravotníctvo v sledovanom období bolo čerpaných takmer 90 percent z verejného zdravotného poistenia, čo predstavuje 4,5 až 5,2 miliardy eur.
V roku 2019 tvorili výdavky na lieky 1,7 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), čo je štvrtina z celkových výdavkov na zdravotnú starostlivosť. "Tieto hodnoty sa pohybujú na úrovni priemeru EÚ, sú však vyššie ako v niektorých krajinách s lepšími zdravotnými výsledkami. Naznačuje to, že časť peňazí použitých na lieky by sa na Slovensku mohla vynakladať efektívnejšie na iné zdravotnícke služby," zhodnotila Bolech Dobáková.
