Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Lesy podľa odborníkov síce nemôžu celkom zabrániť povodňovým vlnám, ale môžu výrazne zmierniť ich priebeh.
Autor TASR
,aktualizované Zvolen 30. júla (TASR) – Prívalové dažde vo Vysokých Tatrách, ktoré majú čoraz ničivejšie dosahy na prírodu a majetok ľudí, sú dôsledkom rozpadajúcich sa suchých porastov, ktoré z dôvodu bezzásahovosti prestávajú plniť vodozádržnú a pôdoochrannú funkciu. Upozorňujú na to výskumníci z Národného lesníckeho centra (NLC) vo Zvolene.
Počas júla došlo vo Vysokých Tatrách k mimoriadnej situácii, keď počas dvoch dní napršalo vyše 100 milimetrov zrážok. V Tatranskej Javorine dokonca padlo za 24 hodín až 132 milimetrov zrážok, čo je 132 litrov na štvorcový meter. „Ide o výnimočnú intenzitu zrážok a podobné situácie zrejme budú s prebiehajúcou zmenou klímy čoraz častejšie. Je preto potrebné hľadať preventívne opatrenia v manažmente krajiny, ktoré budú minimalizovať materiálne škody i negatívne dosahy na prírodu," uviedol pre TASR generálny riaditeľ NLC Ľuboš Halvoň.
Podľa neho primárnou úlohou lesných porastov v povodí potokov a riek je spomalenie povrchového odtoku, zadržanie vody v povodí a ochrana oblastí a vodných tokov.
„Kľúčovým faktorom, ktorý zohráva rozhodujúcu úlohu pri odtoku vody z lesných porastov aj pri vysokých úhrnoch zrážok, je schopnosť zadržiavať zrážkovú vodu a infiltrácia lesných pôd. Lesy nemôžu celkom zabrániť povodňovým vlnám, ale môžu výrazne zmierniť ich priebeh. Z hľadiska obhospodarovania je dôležité uvedomiť si, že regulovaný vodný režim v lesnom prostredí môže uspokojivo a dlhodobo plniť iba zdravý les," zdôraznil.
A tu podľa odborníkov z NLC nastáva problém. Vetrovou kalamitou bola totiž poškodená rozhodujúca časť lesných porastov v nižšie položených lokalitách, ktoré majú významnú protipovodňovú funkciu. Následná podkôrniková kalamita spôsobila odumretie značnej časti smrekových lesných porastov vo vyššie položených lokalitách prakticky až po hornú hranicu lesa, čím sa riziko povodní v Tatrách ešte výraznejšie zvýšilo.
„Znemožnením sanácie a ďalšieho racionálneho hospodárenia v lesoch rozšírením takzvaného bezzásahového územia došlo a stále dochádza k hromadnému odumieraniu lesa. Možno teda konštatovať, že Tatry ako celok dnes majú významne zníženú retenčnú schopnosť," upozornil Halvoň.
Lesníci podľa neho dlhodobo poukazujú na nepriaznivý stav v dolinách Vysokých Tatier, kde v strmých svahoch v dôsledku bezzásahovosti odumierajú stromy a dochádza nielen k rozpadu hornej hranice lesa, ale aj pôdnej erózii. "Rozpadajúce sa suché porasty prestávajú plniť aj pôdoochrannú funkciu, ktorá je jednou z najvýznamnejších faktorov zadržiavania vody v krajine."
Počas júla došlo vo Vysokých Tatrách k mimoriadnej situácii, keď počas dvoch dní napršalo vyše 100 milimetrov zrážok. V Tatranskej Javorine dokonca padlo za 24 hodín až 132 milimetrov zrážok, čo je 132 litrov na štvorcový meter. „Ide o výnimočnú intenzitu zrážok a podobné situácie zrejme budú s prebiehajúcou zmenou klímy čoraz častejšie. Je preto potrebné hľadať preventívne opatrenia v manažmente krajiny, ktoré budú minimalizovať materiálne škody i negatívne dosahy na prírodu," uviedol pre TASR generálny riaditeľ NLC Ľuboš Halvoň.
PREČÍTAJTE SI AJ: Bezzásahové zóny zadržia vodu lepšie ako rúbanisko, tvrdí envirorezort
Podľa neho primárnou úlohou lesných porastov v povodí potokov a riek je spomalenie povrchového odtoku, zadržanie vody v povodí a ochrana oblastí a vodných tokov.
„Kľúčovým faktorom, ktorý zohráva rozhodujúcu úlohu pri odtoku vody z lesných porastov aj pri vysokých úhrnoch zrážok, je schopnosť zadržiavať zrážkovú vodu a infiltrácia lesných pôd. Lesy nemôžu celkom zabrániť povodňovým vlnám, ale môžu výrazne zmierniť ich priebeh. Z hľadiska obhospodarovania je dôležité uvedomiť si, že regulovaný vodný režim v lesnom prostredí môže uspokojivo a dlhodobo plniť iba zdravý les," zdôraznil.
A tu podľa odborníkov z NLC nastáva problém. Vetrovou kalamitou bola totiž poškodená rozhodujúca časť lesných porastov v nižšie položených lokalitách, ktoré majú významnú protipovodňovú funkciu. Následná podkôrniková kalamita spôsobila odumretie značnej časti smrekových lesných porastov vo vyššie položených lokalitách prakticky až po hornú hranicu lesa, čím sa riziko povodní v Tatrách ešte výraznejšie zvýšilo.
„Znemožnením sanácie a ďalšieho racionálneho hospodárenia v lesoch rozšírením takzvaného bezzásahového územia došlo a stále dochádza k hromadnému odumieraniu lesa. Možno teda konštatovať, že Tatry ako celok dnes majú významne zníženú retenčnú schopnosť," upozornil Halvoň.
Lesníci podľa neho dlhodobo poukazujú na nepriaznivý stav v dolinách Vysokých Tatier, kde v strmých svahoch v dôsledku bezzásahovosti odumierajú stromy a dochádza nielen k rozpadu hornej hranice lesa, ale aj pôdnej erózii. "Rozpadajúce sa suché porasty prestávajú plniť aj pôdoochrannú funkciu, ktorá je jednou z najvýznamnejších faktorov zadržiavania vody v krajine."
