Vysoké Tatry 26. marca (TASR) - Kým vo väčšine krajín Únie sa nové a šetrnejšie lieky stávajú štandardnou súčasťou liečby, na Slovensku ich pacienti stále nemajú dostupné. Zhodli sa na tom „spíkri“ konferencie ITAPA Health & Care 2025, ktorá sa v týchto dňoch koná vo Vysokých Tatrách. Upozorňujú, že kategorizácia liekov sa za posledného pol roka prakticky zastavila.

Lieky tvoria približne pätinu výdavkov v zdravotníctve. Róbert Babeľa zo Slovenskej zdravotníckej univerzity upozornil, že ako krajina máme k dispozícii nástroje, ktoré dokážu efektívne riadiť liekovú politiku. Podľa neho je však problém, že sa systém zabrzdil.

Vedúci jednotky klinického výskumu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského Ján Kyselovič dodal, že Slovensko má pripravené transformačné projekty, no naráža na pomalé čerpanie financií a chýbajúcu dlhodobú víziu. „Máme veľký balík peňazí, no všetko je oneskorené. Nie o mesiace, ale o roky. V čase vojny, pandémie a kríz to nie je udržateľné,“ skonštatoval. Je podľa neho potrebné jasne zadefinovať národné projekty zamerané na konkrétne ochorenia. „Všetko je pripravené. Ministerstvo zdravotníctva by malo dostať strategické kompetencie a reálnu možnosť ich uplatniť,“ dodal Kyselovič.

Situácia s dostupnosťou inovatívnych liekov na Slovensku je podľa Nataše Hudecovej zo spoločnosti AbbVie kritická. „V marci boli kategorizované len dva nové lieky - predtým pol roka nič,“ zdôraznila s tým, že pacienti v okolitých krajinách už majú prístup k modernejším a menej zaťažujúcim terapiám - napríklad pri pokročilej Parkinsonovej chorobe alebo migréne.

Inovácie nie sú pritom podľa odborníkov prekážkou, ale jedinou cestou, ako udržať systém funkčný. „Na začiatku môžu byť drahšie, ale dlhodobo znižujú náklady na opakované návštevy, hospitalizácie či pracovnú neschopnosť,“ vysvetlil Kyselovič. Hudecová dodáva, že ak sa teraz investuje do liekov, už o rok sa to vráti. „Nielen pri zriedkavých ochoreniach, ale aj pri bežných diagnózach, ako sú autoimúnne ochorenia, cukrovka, astma alebo alergie,“ podotkla.

Na konferencii sa lekári a experti zhodli, že krajina potrebuje spoločenský konsenzus a dlhodobú stratégiu na desať až 15 rokov, a to nielen v liekovej politike, ale aj v celkovom nastavení zdravotnej starostlivosti. „Potrebujeme viac hovoriť o tom, čo sa v našom zdravotníctve deje, aké riešenia sú dostupné vo svete, ale aj aké inovácie máme na Slovensku. Či už je reč o start-upoch alebo aj lekároch, ktorí využívajú svetové inovácie,“ uzavrel programový riaditeľ ITAPA Samuel Arbe.