Bratislava 21. septembra (TASR) - Zefektívnenie procesu prijímacieho konania na vzdelávanie v stredných školách, komplexná zmena systému poradenstva a prevencie či zavedenie pojmov národnostná škola a národnostné školské zariadenia. Aj to sú ciele novely zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon), ktorú v utorok poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania. Zmenou legislatívy by mohlo dôjsť k úprave aj rozšíreniu dištančného vzdelávania v dennej forme štúdia i k určeniu najvyššieho počtu žiakov v triedach základných škôl.

Ministerstvo školstva chce novelou docieliť, aby žiak mohol vykonať internú časť maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy a praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky, ak úspešne ukončil príslušný ročník, v ktorom sa ukončil rámcový učebný plán príslušného vyučovacieho predmetu v školskom vzdelávacom programe a vykonal externú časť maturitnej skúšky, písomnú formu internej časti maturitnej skúšky a praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky. Odhlásenie predmetov, z ktorých má žiak maturovať dobrovoľne, musí písomne oznámiť riaditeľovi školy najneskôr do 31. marca.

Foto: TASR - Radovan Stoklasa

Novela okrem toho reaguje aj na podnety z praxe. Školský klub detí by sa mohol členiť na oddelenia spravidla podľa veku detí, pričom počet detí v oddelení má byť najviac 26. Počet detí v oddeleniach pre žiakov so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami by mal byť rovnaký ako v triedach, v ktorých sa vzdelávajú. Zmeniť by sa mali aj prijímacie konania na stredné školy. Tie by mali zverejňovať kritériá jeden a pol roka vopred, čím by si mohli ôsmaci lepšie premyslieť výber strednej školy.

Doplniť by sa mohli definície pojmov, napríklad pojmy ako národnostná škola, národnostné školské zariadenie, medzinárodný program či inkluzívne vzdelávanie.

Štátne vzdelávacie programy by sa mohli členiť na vzdelávacie cykly. V platnosti by malo ostať, že základná škola má deväť ročníkov a člení sa na prvý a druhý stupeň, pričom prvý stupeň tvorí prvý až štvrtý ročník. Druhý stupeň základnej školy tvorí piaty až deviaty ročník.

Určiť sa má aj najvyšší počet žiakov v triede základnej školy, pričom 24 ich môže byť v triede, v ktorej sú žiaci viacerých ročníkov prvého stupňa základnej školy. "Maximálne 25 žiakov môže byť v triede prvého až štvrtého ročníka a 29 žiakov na druhom stupni základnej školy," píše sa v návrhu.

Foto: TASR/AP

Zmena sa má týkať i systému poradenstva a prevencie, ktorý sa má transformovať. Po novom by mohla fungovať prepojenosť systému v piatich nadväzujúcich podporných úrovniach. Prvú budú tvoriť pedagogickí a odborní zamestnanci školy a školský podporný tím. Činnosti podpornej úrovne druhého stupňa vykonáva školský špeciálny pedagóg a odborný zamestnanec školy v spolupráci s centrom poradenstva a prevencie. Podpornú úroveň tretieho budú vykonávať odborní zamestnanci centra poradenstva a prevencie. V prípade činnosti podpornej úrovne štvrtého stupňa ju vykonáva odborný zamestnanec centra poradenstva a prevencie a nadväzujú na činnosti podpornej úrovne tretieho stupňa. Činnosti podpornej úrovne piateho stupňa vykonáva odborný zamestnanec špecializovaného centra poradenstva a prevencie.

Cieľom novely je i rozšírenie dištančného vzdelávania v dennej forme štúdia. V materiáli sa uvádza, že dištančné vzdelávanie je organizované bez priameho kontaktu pedagogického alebo odborného zamestnanca s dieťaťom alebo so žiakom komunikáciou prostredníctvom dostupných komunikačných prostriedkov, najmä prostriedkov založených na využívaní počítačových sietí.