Bratislava 26. marca (TASR) - Sudcovia by mali pracovať podľa prísnejších pravidiel. Tie prináša novela zákona o sudcoch a prísediacich, ktorú dnes poslanci Národnej rady SR posunuli do druhého čítania. Právnu normu predložili poslanci Smeru-SD a súvisí s ústavnými zmenami, na ktorých sa dohodol Smer-SD s KDH, a ktoré už prešli do druhého čítania.

Novela rieši okrem iného spôsob obsadzovania postov v Súdnej rade SR, postavenie šéfa Súdnej rady v súvislosti s oddelením tejto funkcie od funkcie predsedu Najvyššieho súdu SR. Právna norma sa venuje aj disciplinárnej zodpovednosti, boju so súdnymi prieťahmi či kontrole práceneschopnosti (PN-iek). Novela by mala tiež zvýšiť počet podpredsedov súdov na väčších súdoch, predĺžiť funkčné obdobie predsedov súdov z troch na päť rokov či umožniť najmenej piatim členom Súdnej rady dať návrh na odvolanie šéfa Súdnej rady. Predseda Súdnej rady SR by mal mať možnosť zúčastňovať sa na rokovaní parlamentu i vystúpiť v pléne.

Novinkou majú byť aj príplatky za výkon funkcie člena a predsedu disciplinárneho senátu. Majú zlepšiť systém vyvodzovania disciplinárnej zodpovednosti sudcov. Sprísniť sa majú aj podmienky vzniku nároku na tzv. ďalší plat sudcu, ktorý sa bežne označuje ako 13. a 14. plat. Podmienkou má byť viac práce. "Jednak sa zvyšuje kvóta pracovného času, ktorý musí sudca reálne odpracovať v rozhodnom polroku, zo 75 na 95 dní a súčasne sa zavádza negatívna podmienka spočívajúca vo vylúčení nároku na ďalší plat v prípade, ak dôjde k prerozdeleniu agendy pridelenej sudcovi, o ktorého ide," vysvetľujú navrhovatelia.

Zmeniť sa má aj doterajší systém kreovania disciplinárnych senátov. "A to tak, že upúšťa od ich náhodného generovania pre každý prípad disciplinárneho konania a namiesto toho zavádza štandardný mechanizmus každoročného kreovania disciplinárnych senátov cez rozvrh práce," píše sa v návrhu. Disciplinárne veci sa týmto senátom majú prideľovať náhodným výberom ako na všetkých všeobecných súdoch. Návrh na začatie disciplinárneho konania by mohol podľa novely podávať aj šéf Súdnej rady SR.

Upraviť sa majú tiež podmienky povoľovania tzv. práce v domácom prostredí. Novou podmienkou na povolenie takejto práce má byť, aby sudca nebol disciplinárne stíhaný. Zmeny majú zamedziť zneužívanie inštitútu práce z domu. Právna norma rieši aj zneužívanie PN-iek. "Výslovne sa navrhuje zakotviť právo predsedu súdu požiadať príslušné orgány o vykonanie kontroly dodržiavania liečebného režimu," píšu predkladatelia. Účinnosť novely navrhujú na 1. septembra 2014.

Prísnejšie požiadavky na budúcich sudcov od D. Lipšica neprešli

Požiadavky na osoby, ktoré môžu byť vymenované do funkcie sudcu, sa zatiaľ nebudú sprísňovať. Plénum dnes nepodporilo návrh novely zákona o sudcoch a prísediacich z dielne Daniela Lipšica (nezaradený), ktorý požadoval, aby každý uchádzač o sudcovský post musel mať previerku Národného bezpečnostného úradu na stupeň prísne tajné. Je to rovnaká podmienka, akú musia v súčasnosti spĺňať sudcovia Špecializovaného súdu.

Aktuálne platí, že všetci sudcovia majú oprávnenie oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami priamo zo zákona, bez potreby vykonania bezpečnostnej previerky. Sprísnenú podmienku chcel však Lipšic aplikovať až na tých, ktorí sa budú o miesto sudcu uchádzať až po dni účinnosti tohto zákona, teda po prvom júli 2014. Súčasní sudcovia mali pokračovať vo výkone funkcie podľa doteraz platného stavu.

Foto: TASR/Martin Baumann

Lipšic si od novely sľuboval vyššiu mieru nezávislosti súdnej moci. "Sudcami sa budú môcť stať len osoby, ktoré nie sú vydierateľné, resp. spochybniteľné zo žiadneho z dôvodov, ktoré sú predmetom skúmania ich bezpečnostnej spoľahlivosti," vysvetľoval poslanec.

Podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností sú rizikami, ktoré vylučujú bezpečnostnú spoľahlivosť osoby, napr. činnosť proti záujmom SR v oblasti obrany štátu a bezpečnosti štátu, úmyselné porušenie právnych predpisov, v dôsledku ktorého by mohlo nastať ohrozenie záujmov Slovenska, resp. zistenie, že osoba je alebo bola spoločníkom špiónov, teroristov či sabotérov alebo je pod preukázateľným nátlakom v dôsledku finančnej situácie.

"Ide o závažné okolnosti, pre ktoré by osoba uchádzajúca sa o funkciu sudcu na ktoromkoľvek všeobecnom súde vrátane vojenských súdov mala byť vylúčená z možnosti účasti na výberovom konaní. Novela by pri postupnej obmene sudcov zabezpečila v súlade s Ústavou SR obsadenie súdov sudcami, ktorí spĺňajú z bezpečnostného hľadiska najvyššie kritériá spoľahlivosti," uvádzal Lipšic.

O potrebe preveriť všetkých aktuálnych sudcov hovoria v posledných dňoch predstavitelia vládneho Smeru-SD. Previerky sa mali dostať aj do návrhu zmeny Ústavy SR, na ktorej sa dohodli Smer-SD a KDH a posunuli ju do druhého čítania. Pre nesúhlas opozície, ktorá sa obávala zneužitia, z neho napokon vypadli. Premiér Robert Fico (Smer-SD) však trvá na tom, že počas druhého čítania sa nejaká forma preverenia sudcov do návrhu dostať musí, inak Smer-SD zmenu ústavy nepodporí.

Plénum dnes zároveň odmietlo novelu Ústavy SR od Lucie Žitňanskej (nezaradená), ktorej cieľom bolo oddelenie funkcií predsedu Najvyššieho súdu a Súdnej rady SR. Aj keď exministerka spravodlivosti prišla s návrhom ako prvá, Smer-SD a KDH túto zmenu premietli do svojej novely ústavy, ktorá sa už dostala do druhého čítania.

Z rovnakého dôvodu dnes neuspeli ani poslanci Mosta-Híd, ktorí chceli novelou Ústavy SR zrušiť trestnoprávnu imunitu sudcov. Aj toto opatrenie už obsahuje spoločný návrh Smeru-SD a KDH. S touto zmenou súvisí aj novela zákona o organizácii Ústavného súdu SR z dielne Mosta-Híd, ktorá tiež v parlamente neprešla.