Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vlastník sanovanej nehnuteľnosti je po novom povinný uhradiť štátu finančnú náhradu.
Autor TASR
Bratislava 1. júna (TASR) - Novela zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže nadobudla účinnosť. Zavedie sa mechanizmus na refundáciu nákladov sanácie envirozáťaže.
Zmeny reagujú na problém z praxe, ktorým je zabezpečenie refundácie prostriedkov vynaložených z verejných zdrojov na sanovanie nehnuteľností v súkromnom vlastníctve. Autori novely poukázali na to, že mnohé bývalé priemyselné podniky, na pozemkoch ktorých sa nachádza envirozáťaž, nemajú pôvodcu záťaže a nie je určená povinná osoba. Preto sa zodpovedným subjektom stáva štát prostredníctvom príslušného ministerstva.
Zavádza sa teda mechanizmus, ktorým bude zabezpečená pohľadávka štátu v prípade sanácie súkromných nehnuteľností z konkrétnych verejných zdrojov. Podstata finančnej náhrady za poskytnutú nepriamu štátnu pomoc sa vymedzuje ako rozdiel medzi trhovou cenou nehnuteľnosti pred sanáciou a po sanácii. Výška náhrady, teda pohľadávky štátu, má byť limitovaná vynaloženými prostriedkami na prípadný geologický prieskum životného prostredia a samotnú sanáciu. "Čiže vzorec trhová cena po sanácii mínus vynaložené prostriedky na sanáciu a geologický prieskum," vysvetlili autori.
Vlastník sanovanej nehnuteľnosti je po novom povinný uhradiť štátu finančnú náhradu. Nebude sa vychádzať zo znaleckého posudku, ale z výšky finančných prostriedkov vynaložených na realizáciu plánu prác na odstránenie environmentálnej záťaže.
"V prípade uzavretia záložnej zmluvy a jej následného zavkladovania v katastri nehnuteľností je vlastník po dobu 20 rokov 'blokovaný' k prevodu sanovanej nehnuteľnosti, dokiaľ nebude štátu uhradená finančná náhrada," vysvetlili predkladatelia s tým, že povinnosť finančnej náhrady sa nemá vzťahovať na dedičov. Prededením nehnuteľnosti nebude dochádzať k zániku pohľadávky, teda záložného práva štátu, a plynúť bude pôvodná 20-ročná lehota od zápisu záložného práva v katastri. Uvedené právo tak môže zaniknúť buď uplynutím doby, na ktorú bola uzavretá záložná zmluva, alebo splatením finančnej náhrady pri prvom prevode nehnuteľnosti.
V prípade väčšieho počtu vlastníkov, aspoň 20 osôb, sa má zabezpečiť doručovanie výziev na úhradu finančnej náhrady alebo návrhu záložnej zmluvy prostredníctvom úradnej tabule, webového sídla príslušného ministerstva a obce, v ktorej sa sanovaná nehnuteľnosť nachádza.
Zmeny reagujú na problém z praxe, ktorým je zabezpečenie refundácie prostriedkov vynaložených z verejných zdrojov na sanovanie nehnuteľností v súkromnom vlastníctve. Autori novely poukázali na to, že mnohé bývalé priemyselné podniky, na pozemkoch ktorých sa nachádza envirozáťaž, nemajú pôvodcu záťaže a nie je určená povinná osoba. Preto sa zodpovedným subjektom stáva štát prostredníctvom príslušného ministerstva.
Zavádza sa teda mechanizmus, ktorým bude zabezpečená pohľadávka štátu v prípade sanácie súkromných nehnuteľností z konkrétnych verejných zdrojov. Podstata finančnej náhrady za poskytnutú nepriamu štátnu pomoc sa vymedzuje ako rozdiel medzi trhovou cenou nehnuteľnosti pred sanáciou a po sanácii. Výška náhrady, teda pohľadávky štátu, má byť limitovaná vynaloženými prostriedkami na prípadný geologický prieskum životného prostredia a samotnú sanáciu. "Čiže vzorec trhová cena po sanácii mínus vynaložené prostriedky na sanáciu a geologický prieskum," vysvetlili autori.
Vlastník sanovanej nehnuteľnosti je po novom povinný uhradiť štátu finančnú náhradu. Nebude sa vychádzať zo znaleckého posudku, ale z výšky finančných prostriedkov vynaložených na realizáciu plánu prác na odstránenie environmentálnej záťaže.
"V prípade uzavretia záložnej zmluvy a jej následného zavkladovania v katastri nehnuteľností je vlastník po dobu 20 rokov 'blokovaný' k prevodu sanovanej nehnuteľnosti, dokiaľ nebude štátu uhradená finančná náhrada," vysvetlili predkladatelia s tým, že povinnosť finančnej náhrady sa nemá vzťahovať na dedičov. Prededením nehnuteľnosti nebude dochádzať k zániku pohľadávky, teda záložného práva štátu, a plynúť bude pôvodná 20-ročná lehota od zápisu záložného práva v katastri. Uvedené právo tak môže zaniknúť buď uplynutím doby, na ktorú bola uzavretá záložná zmluva, alebo splatením finančnej náhrady pri prvom prevode nehnuteľnosti.
V prípade väčšieho počtu vlastníkov, aspoň 20 osôb, sa má zabezpečiť doručovanie výziev na úhradu finančnej náhrady alebo návrhu záložnej zmluvy prostredníctvom úradnej tabule, webového sídla príslušného ministerstva a obce, v ktorej sa sanovaná nehnuteľnosť nachádza.
