Bratislava 2. februára (TASR) – Skrátenie externého štúdia, zavedenie výkonnostných zmlúv či voľba rektora sú zmenami, ktoré má priniesť novela zákona o vysokých školách z dielne Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVŠ) SR. Novelu vysokoškolského zákona posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu do druhého čítania.

Cieľmi návrhu sú aj systémová zmena riadenia verejných vysokých škôl, so zámerom jej modernizácie tak, aby sa spružnili rozhodovacie procesy na úrovni vysokých škôl, ako aj na úrovni fakúlt, pričom prehodnotenie systému riadenia je aj predmetom programového vyhlásenia vlády SR na obdobie rokov 2020 – 2024. Zmeniť sa má najmä spôsob ustanovenia rektora, zloženie správnej rady vysokej školy, zriaďovanie orgánov fakulty, pôsobnosť akademického senátu vysokej školy a správnej rady verejnej vysokej školy posilnením postavenia správnej rady.

Kandidát na rektora by sa mal spoločne voliť volebným zhromaždením nadpolovičnou väčšinou všetkých členov volebného zhromaždenia. Proces voľby členov správnej rady verejnej vysokej školy bol doplnený o verejné vypočutie kandidátov, rozširuje sa nezlučiteľnosť členstva v správnej rade o ústavné funkcie a zamestnanie na akomkoľvek ministerstve.

Novela má vychádzať zo zahraničných systémov, analýz a odporúčaní, z ktorých vyplýva, že slovenské vysoké školy nevyhnutne potrebujú reformu. Návrh má za cieľ komplexne zlepšiť ich kvalitu, atraktivitu a otvorenosť. V novele sa preto navrhuje zavedenie funkčných miest docentov a profesorov, ktoré budú nezávislé od akademických titulov. Návrh definuje aj výkonnostné zmluvy uzatvárané medzi ministerstvom a príslušnou vysokou školou s cieľom zvyšovania kvality vysokoškolského vzdelávania na území SR. Podľa materiálu z dielne rezortu školstva "možnosť získania finančných prostriedkov, ktorých poskytnutie bude podmienené plnením merateľných ukazovateľov vysokými školami".

Foto: TASR/AP

Ďalšou zmenou má byť skrátenie externého štúdia na päť rokov. Zmena by sa mala dotknúť aj rozdelenia akreditácií habilitačného konania a inauguračného konania na dva samostatné druhy akreditácií s ponechaním spoločnej žiadosti o akreditáciu habilitačného konania a inauguračného konania. Rovnako by sa mal rozšíriť aj spôsob posudzovania projektov výskumu a vývoja zavedením posudzovania medzinárodnými expertnými panelmi a zavedením využívania rýchleho hodnotenia projektov, ktoré už boli vyhodnotené na inej úrovni.

S návrhom novely vysokoškolského zákona z dielne rezortu školstva opakovane nesúhlasili reprezentácie vysokých škôl. Na znak nesúhlasu sa 16. novembra konal Zodpovedný protest za slobodné univerzity. Vznikla aj petícia Za zachovanie akademickej samosprávy na vysokých školách, ktorú podpísalo viac ako 20.000 ľudí.

Mimoparlamentné KDH podčiarklo, že takéto zásadné zásahy do riadenia, spravovania či financovania vysokých škôl (VŠ) by sa mali diať po dôkladnejšej príprave, konzultáciách s dotknutými stranami a vo vhodnejšom čase. Pre rozsiahle zmeny v akreditácii a financovaní VŠ podľa člena predsedníctva KDH Mareka Šmida nie je možné efektívne a účinne sa zúčastňovať na reforme vysokého školstva. Pripomenul základnú požiadavku samosprávnosti VŠ, ktorá bola hlavným dôvodom verejných prejavov nesúhlasu s novelou. "Po novom by o voľbe a odvolávaní rektora, majetkových záležitostiach či schvaľovaní rozpočtu mali spolurozhodovať akademické senáty so správnymi radami, ktorých významnú časť budú tvoriť ministrovi nominanti," uviedol. KDH pritom upozorňuje aj na riziká nižších rozpočtov VŠ, napríklad redukovanie platov či prepúšťanie. "Čo je opakom toho, čo vyžadujú reformy," dodalo hnutie.