Bratislava 26. marca (TASR) - Ukladanie pokút a poriadkových pokút za porušenie zákona o ochrane osobných údajov sa má rozčleniť na fakultatívne a obligatórne, a to v závislosti od jednotlivých typov povinností, ich podstaty a závažnosti ich porušenia. Vyplýva to z návrhu novely zákona o ochrane osobných údajov, o ktorom diskutujú poslanci NR SR na úvod šiesteho rokovacieho dňa 33. schôdze parlamentu. Vláda navrhla prerokovať právnu normu v skrátenom režime.

"Týmto diferencovaním medzi fakultatívne a obligatórne pokuty sa v súlade s eurosmernicou a medzinárodnou praxou vytvárajú dostatočné záruky a tlak na zákonné správanie sa zainteresovaných osôb," píše sa v dôvodovej správe. Podľa predstaviteľov slovenských zamestnávateľov je totiž zákon o ochrane osobných údajov, ktorý platí od 1. júla 2013, zle napísaný, zbytočne zaťažuje podnikateľov a zvyšuje ich náklady. Úprava však takisto zbytočne prekračuje požiadavky európskej legislatívy. "Niektoré prechodné ustanovenia vstupujú do praxe a začína vládnuť veľký zmätok," upozornil v súvislosti so zákonom na tlačovej konferencii v Bratislave 13. marca predseda Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Ľuboš Sirota.

Zamestnávateľom prekáža najmä vágnosť zavedených pojmov, absurdnosť niektorých ustanovení a likvidačné pokuty, ktoré môžu dosiahnuť až 300.000 eur. Problémový je podľa únie aj štatút takzvanej zodpovednej osoby, ktorú Sirota označil za "firmou plateného udavača". Pritom v legislatíve väčšiny krajín EÚ takáto pozícia neexistuje.

Zákonu tiež zamestnávatelia vyčítajú aj zavádzanie administratívnych povinností, ktoré vyžadujú písomnú podobu a idú tak v protismere so súčasnými trendmi. Ide napríklad o písomné papierové poučenia, ktoré majú štandardne 8 až 10 strán pre jedného zamestnanca. Každá spoločnosť má takisto povinnosť vypracovať bezpečnostný projekt a smernicu, čo je časovo, ako aj finančne náročné. Takéto požiadavky navyše vytvárajú prostredie pre nový trh poradenských firiem, ktoré za svoje služby inkasujú od spoločností tisíce eur.