Bratislava 1. decembra (TASR) - Tohtoročný november mal v Hurbanove priemernú teplotu predbežne 7,2 stupňa Celzia, teda o 2,6 stupňa viac, než predstavuje dlhodobý priemer rokov 1901-2000. Takisto meteorologická jeseň, ktorá sa v piatok skončila, bola s priemernou teplotou 12,4 stupňa teplejšia o 2,4 stupňa v porovnaní s priemerom týchto rokov. Pre TASR to potvrdil klimatológ Milan Lapin z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.

Nadpriemerné teploty tak korešpondujú s globálnym trendom, ktorý sa zvýraznil najmä v posledných piatich rokoch. "Rok 2018 bude v Hurbanove s veľkou pravdepodobnosťou doteraz najteplejší v celom období meteorologických pozorovaní. Určite od roku 1881 a zrejme aj od roku 1775, odkedy máme pozorovania z neďalekej Viedne," uviedol pre TASR klimatológ Milan Lapin.

Túto skutočnosť zásadne neovplyvní ani súčasné chladné počasie, ktoré panuje na Slovensku a v susedných štátoch. "Počasie je premenlivé a prechodné ochladenia sa budú vyskytovať vždy. No terajšie ochladenie je väčšinou iba tesne pod dolnou hranicou normálu pre danú ročnú dobu, ak napríklad berieme 5-denné priemery a porovnávame ich s normálmi z obdobia 1961-1990 alebo z rokov 1901-2000," doplnil klimatológ.

Z celosvetového hľadiska, bude rok 2018 zrejme 4. najteplejší v histórii meteorologických meraní, pričom poradie dosiaľ najteplejších rokov je 2016, 2015, 2017, 2018 a 2014. Inými slovami všetkých posledných 5 rokov je zároveň v prvej päťke historicky najteplejších.

"Roky 2015 a 2016 boli čiastočne ovplyvnené silným javom El Niňo, no tie ostatné už nie, takže väčšiu váhu na otepľovaní má zosilňujúci skleníkový efekt atmosféry. Navyše, nachádzame sa v období najslabšieho slnečného žiarenia od roku 1940," povedal Milan Lapin.

Na nepriaznivý vývoj klímy upozornila v týchto dňoch aj Svetová meteorologická organizácia (WMO). Podľa jej aktuálnych zistení hrozí, že by sa priemerná globálna teplota mohla do konca storočia zvýšiť o tri až päť stupňov Celzia. Klimatická dohoda uzatvorená v Paríži v roku 2015 si pritom stanovila za cieľ, aby oteplenie do konca storočia nepresiahlo hranicu dvoch stupňov. Zdá sa teda, že sa k slovu dostávajú pesimistickejšie scenáre odborníkov a otepľovanie v posledných rokoch nabralo na tempe.

"Pesimistickejšie scenáre klimatickej zmeny sú známe už od roku 1992 a spresnili sa v roku 2013. Vychádza sa z toho, že ak ľudstvo na Zemi bude pokračovať vo zväčšovaní množstva emisie skleníkových plynov tak ako doteraz, tak sa zvýši ich celková emisia do roku 2100 na viac ako 2,5-násobok terajšieho stavu a koncentrácia CO2 môže prekročiť v atmosfére Zeme aj hodnotu 1200 ppm (1200 molekúl CO2 na milión častíc). Teraz predstavuje 408 ppm, pred rokom 1800 kolísala počas obdobia viac než 10-tisíc rokov na úrovni okolo 280 ppm," vysvetlil Milan Lapin.

V poľských Katoviciach sa v sobotu začína dvojtýždňová Konferencia OSN o zmene klímy (COP24) zameraná na dopracovanie súboru pravidiel pre naplnenie parížskej klimatickej dohody z roku 2015.

"V Katoviciach sa možno po prvýkrát bude hovoriť o tom, že teraz už nie sú zodpovedné za ďalší vývoj iba priemyselne rozvinuté krajiny ale všetky štáty na svete, čiže aj tie najchudobnejšie. Teda je dôležité, aby sa dohodli rozvinuté a rozvojové krajiny na spoločnej stratégii redukcie emisie skleníkových plynov do atmosféry. Je známe, že EÚ sa podieľa na celosvetovej emisii už menej ako 10 percentami, takže sa presúva hlavná zodpovednosť na USA, Čínu a blok rozvojových krajín. Nie je jednoznačne doriešené ani použitie finančných prostriedkov, ktoré majú rozvinuté krajiny poskytnúť rozvojovým krajinám na riešenie problémov klimatickej zmeny. Doteraz sa prevažne použili tieto prostriedky na iné účely, ako je adaptácia na klimatickú zmenu alebo znižovanie emisie skleníkových plynov," uviedol klimatológ Milan Lapin.