Bratislava 29. novembra (TASR) – Hoci je kľúčovým dátumom Nežnej revolúcie 17. november (a to aj doslova, keďže sa na námestiach štrngalo kľúčikmi), prelomový bod prišiel o 12 dní neskôr. Komunistická strana totiž 29. novembra definitívne stratila svoj mocenský monopol. Federálne zhromaždenie (FZ) na svojej 16. mimoriadnej schôdzi schválilo zmeny v Ústave Československej socialistickej republiky (ČSSR) – vypustenie článku 4, v ktorom bola zakotvená vedúca úloha Komunistickej strany Československa (KSČ) v spoločnosti. Vypadli aj články 6 a 16, ktoré sa týkali vedúceho postavenia KSČ v tzv. Národnom fronte, a tiež marxizmu-leninizmu ako oficiálnej štátnej
ideológie.

Parlament schválil spoločné vyhlásenie Snemovne ľudu a Snemovne národov k aktuálnej vnútropolitickej situácii. Zriadil tiež komisiu pre dohľad na vyšetrovanie zákroku 17. novembra. Svoju demisiu oznámil predseda FZ ČSSR Alois Indra. Historik Peter Jašek v štúdii Pád komunistického režimu na Slovensku (1989 - 1990) uviedol: "Komunistickí poslanci federálneho parlamentu schválili vypustenie článku z ústavy 29. novembra 1989 jednohlasne, čím komunistický parlament ani v tomto prípade neopustil prax jednomyseľného hlasovania a odstránenie článku o vedúcej úlohe KSČ malo rovnako hladký priebeh ako jeho zavedenie v roku 1960."


Jednohlasne za aj proti vedúcej úlohe

Úspešnému hlasovaniu o zrušení vedúcej úlohy KSČ predchádzalo niekoľko významných krokov. Predovšetkým generálny štrajk, ktorý sa konal dva dni predtým, v pondelok 27. novembra 1989, a ktorého hlavným mottom bol práve "koniec monopolu jednej strany". Zúčastnili sa na ňom podľa prieskumov verejnej mienky až tri štvrtiny obyvateľov.

Deň, keď sa konal generálny štrajk, znamenal aj koniec cenzúry: české i slovenské ministerstvo kultúry oznámilo, že s okamžitou platnosťou sa pre verejnosť sprístupňujú filmy hranej, dokumentárnej a spravodajskej tvorby, ktoré boli zatiaľ verejnosti nedostupné, a takisto aj knihy z fondov knižníc, podliehajúce osobitnému režimu.

Deň po generálnom štrajku, 28. novembra, sa stretli na spoločnom rokovaní zástupcovia Občanského fóra (OF), Verejnosti proti násiliu (VPN) a zástupcovia štátnych orgánov vrátane premiéra Ladislava Adamca. Za občianske hnutia predniesol požiadavky Václav Havel. Vyslovil dôveru Adamcovi, ktorý prisľúbil, že do 3. decembra zostaví novú vládu. Takisto sa hovorilo o vypustení tých článkov z ústavy, ktoré zabezpečovali komunistickej strane vedúcu pozíciu.

Federálny parlament odhlasoval tento návrh hneď na druhý deň, 29. novembra.


Adamec prisľúbil novú vládu

Večer sa na pôde Slovenského národného divadla v Bratislave konalo stretnutie umelcov, študentov, predstaviteľov VPN a OF. Hosťami boli Václav Havel, Ivan Havel, Marta Kubišová, český študent Šimon Pánek, ekológ Josef Vavroušek, nechýbali Ján Budaj, Milan Kňažko, Peter Zajac, Ladislav Snopko, Ľubomír Feldek či operný spevák Peter Dvorský a mnohí ďalší predstavitelia, známi z tribúny na Námestí SNP.

Václav Havel nadšenému publiku v hľadisku tlmočil obsah rozhovorov s premiérom Adamcom – zopakoval požiadavky OF a VPN, aby ministrom vnútra bol nestraník a ministrom obrany civil z radov KSČ, aby boli zrušené Ľudové milície a aby KSČ nepôsobila na pôde závodov a inštitúcií.

Večer tiež vystúpil v televízii premiér Adamec, vyjadril potrebu čo najskôr prekonať súčasnú spoločensko-politickú krízu. Avizoval tiež prehodnotenie udalostí z roku 1968 a začiatok rokovaní so sovietskou vládou o odchode sovietskych vojsk z Československa.

Ďalšie zmeny pokračovali hneď ďalší deň, 30. novembra – na základe ústavnej zmeny bola s okamžitou platnosťou zrušená výučba marxizmu-leninizmu na školách. Vláda tiež dala pokyn ministrovi vnútra, aby sa začali odstraňovať zátarasy na hraniciach s Rakúskom. Od 4. decembra sa dalo cez hranice cestovať bez dovtedy potrebných formalít.

Prezident Gustáv Husák vymenoval novú vládu Ladislava Adamca 3. decembra, jej zloženie však vyvolalo ďalšiu vlnu nespokojnosti. Adamec 7. decembra podal demisiu a zostavením nového kabinetu bol poverený dovtedajší minister Marián Čalfa. Husák jeho vládu menoval 10. decembra a abdikoval z postu prezidenta.