Právo na odpoveď aj pre verejných funkcionárov má znovu zaviesť novela tlačového zákona z dielne poslancov Smeru-SD Miroslava Číža a Dušana Jarjabka, ktorú plénum posunulo do druhého čítania.
Autor TASR
Bratislava 6. februára (TASR) – Stovky slovenských novinárov, ale aj Syndikát slovenských novinárov či Medzinárodný novinársky inštitút (IPI) vyzývajú poslancov Národnej rady SR, aby odmietli navrhovanú novelu tlačového zákona. Za neprijateľné totiž považujú opätovné zavedenie práva na odpoveď aj pre verejných činiteľov.
Vyše 290 novinárov, medzi nimi aj šéfredaktorov, sa doteraz podpísalo pod výzvu parlamentným poslancom. Upozorňujú, že politici by nemali rozhodovať o obsahu médií. Politici podľa signatárov už majú dostatok možností vyjadriť sa k témam, v ktorých v médiách vystupujú. "Teraz hrozí, že politici sa budú chcieť dodatočne vyjadrovať ku každému článku, ktorý o nich napíšeme, a to aj vtedy, ak budeme písať pravdu," varujú novinári. Obávajú sa, že politici budú chcieť noviny zaplaviť stanoviskami, ktoré nemusia sedieť s faktami. "Parlament schvaľuje novelu v atmosfére verbálnych útokov na novinárov, keď sú kritické médiá označované za nepriateľov štátu. My novinári vyzývame poslancov, aby odmietli novelu tlačového zákona," uviedli vo výzve.
Slovenský syndikát novinárov (SSN) apeluje na zákonodarcov, aby sa nepokračovalo v účelovej zmene tlačového zákona, ktorej zmyslom je odmietnuť a zabrzdiť proces týkajúci sa prestavby tejto legislatívy za účasti relevantných skupín. "SSN ako aj ďalšie organizácie so svojimi zástupcami pracujú na doplnení a zmene uvedeného zákona, a to najmä z pohľadu dotknutých právnických a fyzických osôb. Akákoľvek aktivita, najmä ak je účelovo vedená zo strany Národnej rady SR, je v danom období ignorovaním akýchkoľvek snáh, ktoré na ministerstve kultúry prebiehajú," tvrdí SSN. Nerešpektovaním základných princípov partnerstva sa tak podľa organizácie predkladatelia novely zákona stavajú do pozície prezentujúcej politickú nadvládu nad úsilím dosiahnuť konsenzus zúčastnených strán.
Medzinárodný novinársky inštitút varuje, že ak sa navrhovaná novela tlačového zákona schváli, poskytne to politikom, ktorí sú predmetom kritiky, vhodný nástroj na odvetu proti neželanému spravodajstvu v médiách. Tlačový zákon podľa inštitútu už stanovuje právo na opravu pre všetkých jednotlivcov, vrátane politikov. Medzinárodný novinársky inštitút i slovenskí novinári hovoria, že v prípade snahy o zavedenie práva na odpoveď aj pre politikov, ide zo strany štátu takmer rok po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej o zlý signál.
Asociácia vydavateľov tlače (AVT) ešte v decembri 2018 uviedla, že v modernej demokratickej spoločnosti politici nepotrebujú právo na odpoveď. "Verejný funkcionár ako osoba, ktorá má bezprostredne prístup k mnohým komunikačným kanálom na prezentáciu svojich stanovísk, nepotrebuje a nemá mať rovnaké práva voči médiám ako bežný človek," tvrdí AVT.
Právo na odpoveď aj pre verejných funkcionárov má znovu zaviesť novela tlačového zákona z dielne poslancov Smeru-SD Miroslava Číža a Dušana Jarjabka, ktorú plénum posunulo do druhého čítania. Právo na odpoveď aj pre verejných činiteľov bolo do slovenského právneho poriadku zavedené od 1. júna 2008, teda v čase prvej vlády Roberta Fica (Smer-SD). V roku 2011 počas kabinetu Ivety Radičovej (vtedy SDKÚ-DS) bol tento inštitút pozmenený, čím toto právo ostalo len fyzickým osobám. Jarjabek a Číž to vracajú do pôvodného stavu.
"Treba zdôrazniť, že predmetom práva na odpoveď je len skutkové tvrdenie. Vylučuje sa teda odpovedať na hodnotiace úsudky. Právo na odpoveď je prvkom tlačového práva niektorých európskych krajín, napríklad Francúzska, ktorý vychádza zo zásady 'audiatur et altera pars', teda 'nech je vypočutá tiež druhá strana'," argumentujú predkladatelia.
Vyše 290 novinárov, medzi nimi aj šéfredaktorov, sa doteraz podpísalo pod výzvu parlamentným poslancom. Upozorňujú, že politici by nemali rozhodovať o obsahu médií. Politici podľa signatárov už majú dostatok možností vyjadriť sa k témam, v ktorých v médiách vystupujú. "Teraz hrozí, že politici sa budú chcieť dodatočne vyjadrovať ku každému článku, ktorý o nich napíšeme, a to aj vtedy, ak budeme písať pravdu," varujú novinári. Obávajú sa, že politici budú chcieť noviny zaplaviť stanoviskami, ktoré nemusia sedieť s faktami. "Parlament schvaľuje novelu v atmosfére verbálnych útokov na novinárov, keď sú kritické médiá označované za nepriateľov štátu. My novinári vyzývame poslancov, aby odmietli novelu tlačového zákona," uviedli vo výzve.
Slovenský syndikát novinárov (SSN) apeluje na zákonodarcov, aby sa nepokračovalo v účelovej zmene tlačového zákona, ktorej zmyslom je odmietnuť a zabrzdiť proces týkajúci sa prestavby tejto legislatívy za účasti relevantných skupín. "SSN ako aj ďalšie organizácie so svojimi zástupcami pracujú na doplnení a zmene uvedeného zákona, a to najmä z pohľadu dotknutých právnických a fyzických osôb. Akákoľvek aktivita, najmä ak je účelovo vedená zo strany Národnej rady SR, je v danom období ignorovaním akýchkoľvek snáh, ktoré na ministerstve kultúry prebiehajú," tvrdí SSN. Nerešpektovaním základných princípov partnerstva sa tak podľa organizácie predkladatelia novely zákona stavajú do pozície prezentujúcej politickú nadvládu nad úsilím dosiahnuť konsenzus zúčastnených strán.
Medzinárodný novinársky inštitút varuje, že ak sa navrhovaná novela tlačového zákona schváli, poskytne to politikom, ktorí sú predmetom kritiky, vhodný nástroj na odvetu proti neželanému spravodajstvu v médiách. Tlačový zákon podľa inštitútu už stanovuje právo na opravu pre všetkých jednotlivcov, vrátane politikov. Medzinárodný novinársky inštitút i slovenskí novinári hovoria, že v prípade snahy o zavedenie práva na odpoveď aj pre politikov, ide zo strany štátu takmer rok po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej o zlý signál.
Asociácia vydavateľov tlače (AVT) ešte v decembri 2018 uviedla, že v modernej demokratickej spoločnosti politici nepotrebujú právo na odpoveď. "Verejný funkcionár ako osoba, ktorá má bezprostredne prístup k mnohým komunikačným kanálom na prezentáciu svojich stanovísk, nepotrebuje a nemá mať rovnaké práva voči médiám ako bežný človek," tvrdí AVT.
Právo na odpoveď aj pre verejných funkcionárov má znovu zaviesť novela tlačového zákona z dielne poslancov Smeru-SD Miroslava Číža a Dušana Jarjabka, ktorú plénum posunulo do druhého čítania. Právo na odpoveď aj pre verejných činiteľov bolo do slovenského právneho poriadku zavedené od 1. júna 2008, teda v čase prvej vlády Roberta Fica (Smer-SD). V roku 2011 počas kabinetu Ivety Radičovej (vtedy SDKÚ-DS) bol tento inštitút pozmenený, čím toto právo ostalo len fyzickým osobám. Jarjabek a Číž to vracajú do pôvodného stavu.
"Treba zdôrazniť, že predmetom práva na odpoveď je len skutkové tvrdenie. Vylučuje sa teda odpovedať na hodnotiace úsudky. Právo na odpoveď je prvkom tlačového práva niektorých európskych krajín, napríklad Francúzska, ktorý vychádza zo zásady 'audiatur et altera pars', teda 'nech je vypočutá tiež druhá strana'," argumentujú predkladatelia.