Bratislava 12. januára (TASR) - Prechod z veselého vianočného obdobia, počas ktorého majú ľudia dlhé voľno, oddychujú, bavia sa, veľa jedia a pijú, alebo si dovolia lenivosť, do začiatku dlhého, tmavého a studeného januára môže na niekoho pôsobiť deprimujúco. Pre fenomén novoročnej depresie či pocitov úzkosti na začiatku nového roka zatiaľ odborníci nemajú jednoznačné vysvetlenie. Takýto stav môže mať viacero príčin. Pre TASR to povedala Stanislava Knut z Ligy za duševné zdravie.

Z údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) z rokov 2008 až 2018 vyplýva, že práve január patrí medzi mesiace, počas ktorých sa u mužov na Slovensku vyskytlo najviac prípadov pokusov o samovraždu. Knut zdôraznila, že skutočné dôvody, prečo je tomu tak, zatiaľ neboli definované ani jasne kauzálne potvrdené. Preto podľa jej slov ide o úvahy, náčrty či predpoklady.

Poukázala napríklad na to, že po vianočnom období treba znovu skoro ráno vstávať do práce alebo do školy, po sviatkoch môžu v rodinnom rozpočte chýbať peniaze, nastupuje stereotyp a absentuje vízia skorého blížiaceho sa voľna. Okrem toho podotkla, že pitie väčšieho množstva alkoholu v čase Silvestra spôsobuje prirodzene subdepresívne stavy. "Alkohol je známy vyvolávač depresií v čase, keď jeho účinok doznieva alebo ešte pár dní po tom," pripomenula.

Na jednotlivca môže negatívne vplývať aj to, že počas januára je zvyčajne málo slnečného svetla, dni sú krátke. Počasie je studené, často sychravé. Odborníci poukazujú aj na to, že existuje pomerne výrazná spoločenská požiadavka na tzv. novoročné predsavzatia. Mnohí ľudia si ich dávajú, no často sú nereálne a opakované. Prinášajú pocity neistoty, či sa ich podarí dodržať.

"Ľudia majú obavy sa do toho pustiť, neveria si, prípadne začnú, ale z neúspechu sú ešte viac frustrovaní. Fenomén novoročných predsavzatí nemá väčší význam, neprináša skutočnú zmenu, väčšinou je to iba pokus o jednu z mnohých zmien," komentovala.

Za najdôležitejšie pri riešení takýchto nepríjemných psychických stavov považuje Knut to, aby človek nezostal so svojimi problémami sám. Dôležité je s niekým si o svojich pocitoch pohovoriť, zdieľať svoje utrpenie a nehanbiť sa vyhľadať pomoc. Podstatné je tiež uvedomiť si, že každé utrpenie má svoj koniec a nie je nekonečné. Prízvukovala, že je dôležité si uvedomiť, že veci sa môžu zlepšiť, že existuje reálna nádej a na každý problém vždy existuje riešenie.

V roku 2018 na Slovensku ukončilo život samovraždou 533 osôb, čo je o 27 viac ako rok predtým. O samovraždu sa pokúsilo celkovo 773 ľudí, čo je, naopak, pokles o 68. Ukončiť svoj život touto cestou sa rozhodli najčastejšie ľudia vo veku 50 až 59 rokov.

Štatistika zachytáva aj štyri samovraždy maloletých detí (dvaja chlapci a dve dievčatá) a 15 samovrážd mladistvých vo veku 15 až 19 rokov, z toho 11 z nich sa týkalo chlapcov. V oboch kategóriách je to o jeden prípad viac ako rok predtým. Najviac prípadov, viac ako 600, bolo hlásených v rokoch 2008 až 2010 a v roku 2013.