Bratislava 13. októbra (TASR) – Doteraz najväčší tohtoročný požiar na Záhorí v tomto roku sa rozhorel 28. júna. Desiatky hektárov horiaceho lesa medzi obcami Láb a Jakubov hasila viac ako stovka profesionálnych a dobrovoľných hasičov. Šlo o prvé veľké nebezpečenstvo, na ktoré upozornil nový monitorovací systém Lesov Slovenskej republiky. Hasiči mali vďaka nemu informáciu o požiari do šiestich minút od jeho spozorovania a o ďalšie tri minúty vyrazili k záchrannej akcii.

Štátny podnik si od Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Bratislave vyslúžil v tomto konkrétnom prípade ďakovný list. Význam monitorovacieho systému potvrdil aj dnes riaditeľ krajských hasičov Martin Blaha. Podmienky v ten deň boli podľa neho, čo sa týka sucha, sily vetra a ďalších faktorov veľmi podobné ako v roku 1991, keď pri požiari na Záhorí zhorelo celkom až 1170 hektárov lesa.

„Tento rok to bolo len 77 hektárov, čo je nepomerne lepšie číslo,“ ocenil Blaha priamo v priestoroch riadiaceho centra v Šaštíne-Strážach, kde dnes Lesy SR bilancovali prvý polrok činnosti Automatizovaného stacionárneho detekčného systému pre včasnú detekciu lesných požiarov (ASDS). Systém za celkovo 22 miliónov eur Slovensko vybudovalo za pomoci eurofondov, v prevádzke je od apríla a stráži z hľadiska požiarovosti najrizikovejšie lesy krajiny – okrem Záhoria i národné parky vo Vysokých a Nízkych Tatrách.

Operátori troch riadiacich centier systému sa denne zaoberajú zhruba 150 podnetmi, pri ktorých musia vyhodnotiť, či daný incident nahlásia hasičom. Červené výstražné znamenie sa dnes zjavilo na displejoch pred operátorkou Máriou Vizváriovou aj v čase návštevy médií. Operátorka vysvetlila, že naposledy informovala hasičov o spozorovanom požiari deň dozadu – vo štvrtok (12.10.). Vznikol na skládke odpadov v Lozorne.

Vizváriová sa na udalosť oznámenú automatizovaným detekčným systémom pozerala cez živú kameru umiestnenú na jednej zo šiestich kontrolných veží na Záhorí. „Ak to trvá dlhšie, dym je väčší, potom posielam oznámenie,“ vysvetlila. Hasiči dostanú nielen informáciu o požiari, ale aj jeho presné GPS súradnice, fotografiu, výňatok z mapy a operátor vie hasičom povedať aj informácie o smere vetra, prístupových cestách k miestu požiaru, ako aj prekážkach v teréne.

„Pre nás je veľmi dôležité, aby tá lokalizácia bola veľmi rýchla a veľmi presná,“ vysvetlil šéf hasičov Blaha v Bratislavskom kraji. „Predtým sme hľadali požiar v lese niekedy aj niekoľko hodín. Vďaka tomuto systému máme presnú informáciu o lokalite už dopredu,“ ozrejmil.

Lesy SR v minulosti testovali len systém založený na vizuálnej detekcii cez klasickú kameru. Inak sa doteraz spoliehali len na lesníkov hliadkujúcich v teréne. Princípom ASDS sú detektory umiestnené na vrcholkoch monitorovacích veží, najčastejšie sú to veže telefónnych operátorov. Detektory hľadajú dym v krajine. Dokážu pritom rozlíšiť veľmi jemné odtiene šedej a vyhodnocovať špecifickú dynamiku v rámci dymového mraku, a to aj počas noci, priblížil špecialista dodávajúcej spoločnosti Juraj Čikel.

„V monitoroch je použitá technológia, ktorú využíva americká NASA,“ vysvetlil. Detektory boli dopredu nastavené na z celoslovenského hľadiska optimálnu vzdialenosť 30 kilometrov. „Pri akceptačných testoch sme detekovali požiar zhruba na vzdialenosť 32 kilometrov,“ doplnil Čikel s tým, že za optimálnych podmienok by mohla byť vzdialenosť aj dvojnásobná.

Od spustenia systému v apríli bolo operačným strediskám hasičov nahlásených celkom 114 incidentov, oznámila projektová manažérka Lesov SR Dana Kmeťová. Z toho hasiči vyrazili na 48 výjazdov, ktoré sa netýkali iba majetku štátneho podniku. „Vyskytol sa aj prípad úmyselného zapálenia strechy rodinného domu, humna a senníka,“ vysvetlila Kmeťová. Týmto požiarom sa podľa nej v súčasnosti zaoberá polícia.

Medzi najčastejšie príčiny požiarov v lese, ktoré zachytil ASDS, patrilo úmyselné zakladanie ohňov, spaľovanie odpadu v lese, vypaľovanie trávy, ale i požiare spôsobené samovznietením alebo zapríčinené ľudskou nedbanlivosťou. Škody pri požiaroch na Záhorí boli vyčíslené na 137.500 eur, v Nízkych Tatrách na 93.000 eur. „Systém je v ostrej prevádzke krátky čas, ale naozaj cieľ, ktorým je minimalizovanie hospodárskych a ekologických škôd, ako aj ochrana života a zdravia osôb, už plní,“ vyzdvihla Kmeťová.