Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa Žitňanskej ide o maximálnu transparentnosť vzťahov štátu so súkromným sektorom, pričom SR by sa podľa nej po zavedení zákona do praxe mohla stať celosvetovým lídrom v tejto oblasti.
Autor TASR
Bratislava 12. júla (TASR) – Zvýšiť a sprísniť požiadavky, na základe ktorých štát vstupuje do partnerstva so súkromným sektorom. To je hlavný cieľ nového zákona o registri partnerov verejného sektora (tzv. protischránkového zákona), ktorý pripravilo ministerstvo spravodlivosti pod vedením Lucie Žitňanskej (Most-Híd) a v súčasnosti je v medzirezortnom pripomienkovaní.
Prijatie účinného protischránkového zákona označila súčasná vláda v programovom vyhlásení za jeden z pilierov boja proti korupcii. Zákon nadväzuje na vlaňajšiu novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorá zaviedla register užívateľov končených výhod pre subjekty zúčastňujúce sa na verejnom obstarávaní. Prísnejšie pravidlá majú po novom platiť pre nakladanie so všetkými verejnými zdrojmi.
Ministerka Žitňanská pri predstavení novej právnej úpravy vysvetlila, že jej ide o maximálnu transparentnosť vzťahov štátu so súkromným sektorom. Slovensko by sa podľa nej po zavedení zákona do praxe mohlo stať celosvetovým lídrom v tejto oblasti, podobne ako to bolo po schválení povinného zverejňovania zmlúv o nakladaní s verejnými prostriedkami v roku 2011.
Protischránkový zákon zavádza nový pojem - partner verejného sektora. Bude ním každý, kto sa uchádza alebo prijíma peňažné plnenie alebo majetok od štátu, samosprávy či verejnoprávnych inštitúcií. Firmy uchádzajúce sa o verejné zdroje sa budú musieť zaregistrovať v registri partnerov verejného sektora a zverejniť vlastnícku štruktúru až po úroveň končeného užívateľa výhod. Ministerstvo deklaruje, že register bude verejný a kontrolovateľný.
Správnosť údajov v registri bude verifikovaná tretími osobami, ktorými môžu byť podľa návrhu advokáti, banky, daňoví poradcovia alebo audítori. Tí budú podávať návrh na zápis partnera verejného sektora do registra a budú spoluzodpovední za pravdivosť údajov. Zápis nepravdivých údajov bude mať za následok sankcie, ktoré by mali byť podľa ministerky citeľne odstrašujúce.
Partner verejného sektora môže skončiť s pokutou až do výšky hospodárskeho prospechu limitovanou rozpätím 10 000 až jeden milión eur. Môže byť tiež vymazaný z verejného registra a nebude mať možnosť získať verejné zdroje. Štát bude mať taktiež právo odstúpiť od zmluvy. Štatutár partnera verejného sektora môže zase dostať pokutu do 100 000 eur, za ktorej zaplatenie bude ručiť oprávnená osoba, ktorá nepostupovala s odbornou starostlivosťou. Na tri roky môže byť tiež zapísaný do registra diskvalifikovaných osôb a automaticky vymazaný zo všetkých obchodných spoločností.
Údaje v registri môže na vlastný alebo vonkajší podnet kontrolovať súd, ktorý register vedie. Ak sa rozhodne údaje preverovať obráti sa na štatutára firmy alebo na oprávnenú osobu. Môže využiť štátne orgány upravené v zákone o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochrane pred financovaním terorizmu, ako napr. finančnú políciu. Tiež sa môže obrátiť na takzvané povinné osoby – banky, centrálny depozitár, burzu cenných papierov, správcovské spoločnosti, finančných poradcov.
Prijatie účinného protischránkového zákona označila súčasná vláda v programovom vyhlásení za jeden z pilierov boja proti korupcii. Zákon nadväzuje na vlaňajšiu novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorá zaviedla register užívateľov končených výhod pre subjekty zúčastňujúce sa na verejnom obstarávaní. Prísnejšie pravidlá majú po novom platiť pre nakladanie so všetkými verejnými zdrojmi.
Ministerka Žitňanská pri predstavení novej právnej úpravy vysvetlila, že jej ide o maximálnu transparentnosť vzťahov štátu so súkromným sektorom. Slovensko by sa podľa nej po zavedení zákona do praxe mohlo stať celosvetovým lídrom v tejto oblasti, podobne ako to bolo po schválení povinného zverejňovania zmlúv o nakladaní s verejnými prostriedkami v roku 2011.
Protischránkový zákon zavádza nový pojem - partner verejného sektora. Bude ním každý, kto sa uchádza alebo prijíma peňažné plnenie alebo majetok od štátu, samosprávy či verejnoprávnych inštitúcií. Firmy uchádzajúce sa o verejné zdroje sa budú musieť zaregistrovať v registri partnerov verejného sektora a zverejniť vlastnícku štruktúru až po úroveň končeného užívateľa výhod. Ministerstvo deklaruje, že register bude verejný a kontrolovateľný.
Správnosť údajov v registri bude verifikovaná tretími osobami, ktorými môžu byť podľa návrhu advokáti, banky, daňoví poradcovia alebo audítori. Tí budú podávať návrh na zápis partnera verejného sektora do registra a budú spoluzodpovední za pravdivosť údajov. Zápis nepravdivých údajov bude mať za následok sankcie, ktoré by mali byť podľa ministerky citeľne odstrašujúce.
Partner verejného sektora môže skončiť s pokutou až do výšky hospodárskeho prospechu limitovanou rozpätím 10 000 až jeden milión eur. Môže byť tiež vymazaný z verejného registra a nebude mať možnosť získať verejné zdroje. Štát bude mať taktiež právo odstúpiť od zmluvy. Štatutár partnera verejného sektora môže zase dostať pokutu do 100 000 eur, za ktorej zaplatenie bude ručiť oprávnená osoba, ktorá nepostupovala s odbornou starostlivosťou. Na tri roky môže byť tiež zapísaný do registra diskvalifikovaných osôb a automaticky vymazaný zo všetkých obchodných spoločností.
Údaje v registri môže na vlastný alebo vonkajší podnet kontrolovať súd, ktorý register vedie. Ak sa rozhodne údaje preverovať obráti sa na štatutára firmy alebo na oprávnenú osobu. Môže využiť štátne orgány upravené v zákone o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochrane pred financovaním terorizmu, ako napr. finančnú políciu. Tiež sa môže obrátiť na takzvané povinné osoby – banky, centrálny depozitár, burzu cenných papierov, správcovské spoločnosti, finančných poradcov.
