Košice 1. januára (TASR) – Prvý deň nového roka bol z pohľadu tradícií pre našich predkov veľmi významný. Silvestrovskú noc neoslavovali búrlivo. Verili však, že to, čo sa im bude snívať na prelome rokov, sa aj splní. Ako pre TASR povedala etnografka Východoslovenského múzea v Košiciach Klaudia Buganová, prísloviu „Ako na Nový rok, tak po celý rok“ prispôsobovali svoje činnosti aj správanie. A to nielen na východe Slovenska.

„Každý musel byť dobrý, nesmelo sa hádať, byť mrzutý, kričať na seba. Deti nemali plakať ani si nič vynucovať. Bolo to veľmi obradné správanie,“ povedala s tým, že v minulosti sa ľudia príliš nevracali k uplynulému roku.

„Nemali taký retrospektívny názor ako dnes, keď bilancujeme a hodnotíme. Mysleli predovšetkým na budúcnosť,“ dodala. Podľa nej všetku svoju pozornosť upriamovali na to, aby bol nový rok prajný a úrodný.

„Platilo úslovie 'prvšia voda ako oheň'. Ráno, keď sa zobudili, umyli sa v čerstvej vode. V niektorých regiónoch dávali do vedra s vodou aj jablko, ktoré bolo zaužívaným symbolom celého vianočného obdobia,“ spresnila etnografka. Zapáliť oheň v peciach mohli až po umytí sa.

Na Nový rok sa nemala jesť napríklad hydina – aby niečo neulietlo, zajace – aby niečo neutieklo a ani ryby – aby niečo neodplávalo. Žiadaná bola hlavne bravčovina, ktorá symbolizovala blahobyt. „Ak sa z kysnutého cesta robili opekance, ich veľkosť a okrúhly tvar mali predstavovať to, aby bol aj dobytok taký. Rezance zas mali byť také dlhé, ako majú byť obilné klasy. Šošovica zas symbolizovala hojnosť,“ uviedla Buganová.

Na Nový rok mali mať ľudia čistý odev a jesť mali za čisto prestretým stolom. Niektoré činnosti boli zakázané, napríklad upratovanie. Verili, že keď vysypú smeti alebo niečo vyprášia, v príbytku ubudne z toho, čoho si želali dostatok.

V domácnostiach, najmä na dedinách či lazoch, očakávali vinšovníkov. Prvým mal byť odrastený chlapec. „Predstavoval silu. Predpokladalo sa, že je zdravý, bystrý, rýchly, odvážny a pracovitý,“ spresnila s tým, že mal prísť zdola nahor. Veľká vážnosť sa pripisovala aj tomu, čo vinšuje. Zároveň mal niečo priniesť.

„Umocňovať to malo silu veršu, preto nosili nejaký apotropajný predmet, chodili napríklad s oceľou. Na druhej strane mal hospodár vinšovníka štedro odmeniť, čo mu na ďalšie obdobie malo zabezpečiť štedrosť v dome,“ doplnila. Vinšovníci tiež zvykli predvádzať ľudové divadlo, pri ktorom používali aj rekvizity.