Milan Lučanský nahradil vo funkcii Tibora Gašpara, šéfom Policajného zboru sa stal od 1. júna.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 26. septembra (TASR) - Nový policajný prezident by mohol byť známy v prvom polroku 2019. Taký je predpoklad ministerky vnútra Denisy Sakovej (Smer-SD), ktorá navrhuje, aby nové pravidlá výberu šéfa polície boli účinné od 1. januára. O post by sa mohol uchádzať aj súčasný šéf polície Milan Lučanský.
Ministerka potvrdila, že sa snažia, aby účinnosť zákona o Policajnom zbore bola od 1. januára 2019. "Následne potom sa budeme snažiť v čo najrýchlejšom období vypublikovať jednotlivé podmienky pre uchádzačov," povedala Saková, ktorá zároveň dúfa, že v priebehu prvého polroka budú schopní menovať nového policajného prezidenta. Potvrdila, že súčasný policajný prezident bude môcť kandidovať, avšak nevie, či tak spraví. Podľa nej je to skôr otázka na neho.
Lučanský nahradil vo funkcii Tibora Gašpara, šéfom Policajného zboru sa stal od 1. júna. Odchod najdlhšie slúžiaceho šéfa polície Gašpara súvisel s dianím po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, v dôsledku ktorej skončil premiér Robert Fico (Smer-SD) a minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD). Výmenu na čele polície žiadali ľudia na námestiach aj opozícia.
Ministerka vnútra Denisa Saková (Smer-SD) neočakáva ďalšie prípadné rozpory okolo návrhu zmien zákona o Policajnom zbore v rámci koalície, keďže návrh bol jednohlasne schválený na koaličnej rade aj vo vláde. "Je to kompromisný návrh," uviedla ministerka po stredajšom rokovaní vlády. Opozícia návrh naďalej kritizuje.
O prípadných pripomienkach k návrhu v prvom a druhom čítaní bude rezort podľa ministerky diskutovať a brať ich ako spätnú väzbu s tým, že bude posudzovať, v ktorých bodoch môže ustúpiť a v ktorých ostane pri pôvodnom znení.
Zmenu pravidiel výberu policajného prezidenta ministerka predkladala už pred niekoľkými týždňami, ale napokon o nej vláda rozhodovala až v stredu. Dôvodom bola dĺžka funkčného obdobia šéfa polície. Námietky mala aj SNS. Saková nevie o tom, že by národniari mali prísť s ďalšími námietkami, ktoré by viedli k stiahnutiu návrhu. Prípadné ďalšie návrhy na zmenu sú podľa ministerky len hypotetické. "Skutočne o žiadnych pripravovaných námietkach zo strany SNS nevieme," doplnila.
Premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) zdôraznil, že je záujem koaličných partnerov zmeniť pravidlá výberu policajného prezidenta, preto neočakáva, že by v parlamente došlo k situácii, ktorá by viedla k stiahnutiu návrhu. Víta zmenu funkčného obdobia policajného prezidenta. Pôvodných sedem rokov sa zmenilo na štyri roky a možnosť opätovného vymenovania. "Dáva to logiku," povedal Pellegrini po tom, čo jeho vláda zmeny v zákone o Policajnom zbore schválila.
Opozícia naďalej s návrhom nesúhlasí. "Vládou navrhované pravidlá voľby policajného prezidenta ho majú za úlohu 'zabetónovať' vo funkcii," tvrdí poslanec Národnej rady SR Ľubomír Galko (SaS). Kritizuje najmä to, že na menovanie policajného prezidenta by vďaka tomuto zákonu stačilo odporučenie nadpolovičnej väčšiny členov Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť a na odvolanie by bol potrebný trojpätinový súhlas tohto výboru. "Uvedený počet na menovanie terajšia koalícia má, opozícia na odvolanie zasa nie," vysvetlil.
Podľa poslanca Petra Pčolinského (Sme rodina) slúžia zmeny vo voľbe policajného prezidenta skôr na vytvorenie dojmu, že spôsob voľby je zásadnou zmenou vo fungovaní Policajného zboru. Problémy rezortu podľa neho nikdy neboli o zlom systéme, ale o personálnych nomináciách. "Som presvedčený, že súčasný spôsob menovania policajného prezidenta je zárukou fungovania Policajného zboru SR, keďže minister ako osoba zodpovedná za rezort musí mať aj priamy dosah na jeho personálne obsadenie," uviedol Pčolinský.
Navrhované nové pravidlá výberu prezidenta Policajného zboru počítajú s tým, že šéfa polície bude naďalej vymenúvať minister vnútra. Urobiť tak ale bude môcť až na základe výberového konania a s odporúčaním parlamentného brannobezpečnostného výboru. Na vymenovanie policajného prezidenta má byť teda potrebná zhoda výberovej komisie, výboru pre obranu a bezpečnosť a ministra vnútra. Zmeny v zákone sa majú dotknúť aj policajnej inšpekcie, vzniknúť má Úrad inšpekčnej služby.
Podľa návrhu by do funkcie policajného prezidenta vymenovali len príslušníka Policajného zboru, ktorý je v služobnom pomere najmenej desať rokov. Vo funkcii by bol štyri roky. Tá istá osoba by mohla byť podľa návrhu vymenovaná do funkcie dvakrát. Minister má mať právomoc odvolať policajného prezidenta pre závažné dôvody, ktoré ale bude musieť odobriť aspoň trojpätinová väčšina všetkých členov brannobezpečnostného parlamentného výboru.
Ministerka potvrdila, že sa snažia, aby účinnosť zákona o Policajnom zbore bola od 1. januára 2019. "Následne potom sa budeme snažiť v čo najrýchlejšom období vypublikovať jednotlivé podmienky pre uchádzačov," povedala Saková, ktorá zároveň dúfa, že v priebehu prvého polroka budú schopní menovať nového policajného prezidenta. Potvrdila, že súčasný policajný prezident bude môcť kandidovať, avšak nevie, či tak spraví. Podľa nej je to skôr otázka na neho.
Lučanský nahradil vo funkcii Tibora Gašpara, šéfom Policajného zboru sa stal od 1. júna. Odchod najdlhšie slúžiaceho šéfa polície Gašpara súvisel s dianím po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, v dôsledku ktorej skončil premiér Robert Fico (Smer-SD) a minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD). Výmenu na čele polície žiadali ľudia na námestiach aj opozícia.
D. Saková neočakáva v koalícii rozpory okolo nových pravidiel výberu šéfa PZ
Ministerka vnútra Denisa Saková (Smer-SD) neočakáva ďalšie prípadné rozpory okolo návrhu zmien zákona o Policajnom zbore v rámci koalície, keďže návrh bol jednohlasne schválený na koaličnej rade aj vo vláde. "Je to kompromisný návrh," uviedla ministerka po stredajšom rokovaní vlády. Opozícia návrh naďalej kritizuje.
O prípadných pripomienkach k návrhu v prvom a druhom čítaní bude rezort podľa ministerky diskutovať a brať ich ako spätnú väzbu s tým, že bude posudzovať, v ktorých bodoch môže ustúpiť a v ktorých ostane pri pôvodnom znení.
Zmenu pravidiel výberu policajného prezidenta ministerka predkladala už pred niekoľkými týždňami, ale napokon o nej vláda rozhodovala až v stredu. Dôvodom bola dĺžka funkčného obdobia šéfa polície. Námietky mala aj SNS. Saková nevie o tom, že by národniari mali prísť s ďalšími námietkami, ktoré by viedli k stiahnutiu návrhu. Prípadné ďalšie návrhy na zmenu sú podľa ministerky len hypotetické. "Skutočne o žiadnych pripravovaných námietkach zo strany SNS nevieme," doplnila.
Premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) zdôraznil, že je záujem koaličných partnerov zmeniť pravidlá výberu policajného prezidenta, preto neočakáva, že by v parlamente došlo k situácii, ktorá by viedla k stiahnutiu návrhu. Víta zmenu funkčného obdobia policajného prezidenta. Pôvodných sedem rokov sa zmenilo na štyri roky a možnosť opätovného vymenovania. "Dáva to logiku," povedal Pellegrini po tom, čo jeho vláda zmeny v zákone o Policajnom zbore schválila.
Opozícia naďalej s návrhom nesúhlasí. "Vládou navrhované pravidlá voľby policajného prezidenta ho majú za úlohu 'zabetónovať' vo funkcii," tvrdí poslanec Národnej rady SR Ľubomír Galko (SaS). Kritizuje najmä to, že na menovanie policajného prezidenta by vďaka tomuto zákonu stačilo odporučenie nadpolovičnej väčšiny členov Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť a na odvolanie by bol potrebný trojpätinový súhlas tohto výboru. "Uvedený počet na menovanie terajšia koalícia má, opozícia na odvolanie zasa nie," vysvetlil.
Podľa poslanca Petra Pčolinského (Sme rodina) slúžia zmeny vo voľbe policajného prezidenta skôr na vytvorenie dojmu, že spôsob voľby je zásadnou zmenou vo fungovaní Policajného zboru. Problémy rezortu podľa neho nikdy neboli o zlom systéme, ale o personálnych nomináciách. "Som presvedčený, že súčasný spôsob menovania policajného prezidenta je zárukou fungovania Policajného zboru SR, keďže minister ako osoba zodpovedná za rezort musí mať aj priamy dosah na jeho personálne obsadenie," uviedol Pčolinský.
Navrhované nové pravidlá výberu prezidenta Policajného zboru počítajú s tým, že šéfa polície bude naďalej vymenúvať minister vnútra. Urobiť tak ale bude môcť až na základe výberového konania a s odporúčaním parlamentného brannobezpečnostného výboru. Na vymenovanie policajného prezidenta má byť teda potrebná zhoda výberovej komisie, výboru pre obranu a bezpečnosť a ministra vnútra. Zmeny v zákone sa majú dotknúť aj policajnej inšpekcie, vzniknúť má Úrad inšpekčnej služby.
Podľa návrhu by do funkcie policajného prezidenta vymenovali len príslušníka Policajného zboru, ktorý je v služobnom pomere najmenej desať rokov. Vo funkcii by bol štyri roky. Tá istá osoba by mohla byť podľa návrhu vymenovaná do funkcie dvakrát. Minister má mať právomoc odvolať policajného prezidenta pre závažné dôvody, ktoré ale bude musieť odobriť aspoň trojpätinová väčšina všetkých členov brannobezpečnostného parlamentného výboru.