Kollár chcel novelou zakotviť základné princípy pri nakladaní s verejným majetkom.
Autor TASR
Bratislava 29. júna (TASR) - Poslanci Národnej rady (NR) SR v utorkovom hlasovaní odmietli novelu zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorú predložil nezaradený poslanec Miroslav Kollár. Odmietli aj návrh legislatívy, ktorou chcel nezaradený poslanec Tomáš Valášek zaviesť transparentnejší model výberu riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS).
Kollár chcel novelou zakotviť základné princípy pri nakladaní s verejným majetkom. Zaviesť chcel zavinenie založené na vedomej nedbanlivosti z hľadiska subjektívnej stránky konania. Podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody spôsobenej verejným činiteľom by bolo právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu.
Kollár tvrdí, že v súčasnosti podľa zákona nesmú štatutári v súkromných obchodných spoločnostiach pri výkone svojej pôsobnosti uprednostňovať svoje záujmy. To by malo podľa neho platiť aj pri všetkých verejných predstaviteľoch nakladajúcich s verejnou mocou alebo verejnými zdrojmi.
Valášek v novele zákona o SIS navrhoval, aby bol kandidát na funkciu riaditeľa SIS verejne vypočutý výborom NR SR pre obranu a bezpečnosť. Proces výberu šéfa SIS chcel tak zosúladiť s bežnou praxou v okolitých členských štátoch Európskej únie.
Kollár chcel novelou zakotviť základné princípy pri nakladaní s verejným majetkom. Zaviesť chcel zavinenie založené na vedomej nedbanlivosti z hľadiska subjektívnej stránky konania. Podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody spôsobenej verejným činiteľom by bolo právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu.
Kollár tvrdí, že v súčasnosti podľa zákona nesmú štatutári v súkromných obchodných spoločnostiach pri výkone svojej pôsobnosti uprednostňovať svoje záujmy. To by malo podľa neho platiť aj pri všetkých verejných predstaviteľoch nakladajúcich s verejnou mocou alebo verejnými zdrojmi.
Valášek v novele zákona o SIS navrhoval, aby bol kandidát na funkciu riaditeľa SIS verejne vypočutý výborom NR SR pre obranu a bezpečnosť. Proces výberu šéfa SIS chcel tak zosúladiť s bežnou praxou v okolitých členských štátoch Európskej únie.