Bratislava 15. júna (TASR) - Uplatnenia inštitútu prideľovania vecí exekútorom náhodným výberom sa nezredukuje. Neupravia sa ani ustanovenia týkajúce sa platov starostov a primátorov, ani legislatíva týkajúca sa preukazovania pôvodu. Poslanci Národnej rady (NR) SR vo štvrtok odmietli tieto návrhy i ďalšie zmeny.

Cieľom novely zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti bolo obmedzenie využitia inštitútu prideľovania vecí exekútorom náhodným výberom na prípady, kedy je v postavení oprávneného zdravotná poisťovňa, štátna organizácia alebo štátom väčšinovo vlastnený subjekt. Dôvodom malo byť "spružnenie exekučných konaní pre súkromný sektor, keďže slobodný výber exekútora umožní vyššiu mieru súťaže aj pokiaľ ide o rýchlosť konania". Verejný sektor by bol aj naďalej viazaný náhodným výberom.

Neprešiel ani návrh zákona o preukazovaní pôvodu príjmov a majetku. Právna úprava mala podľa slov jej autorov zabezpečiť efektívne odhaľovanie zatajených či nezdanených príjmov a na ich základe nadobudnutého majetku a ich následné odobratie ústavne konformným spôsobom.

Poslanci zároveň odmietli novelu zákona o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov. Návrh rátal s tým, že primátori a starostovia by mohli prísť o možnosť poberať odmenu k základnému platu, ak nepredložili návrh rozpočtu na príslušný kalendárny rok zastupiteľstvu na schválenie.

Plénum odmietlo aj návrh zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Predkladatelia ním chceli zabezpečiť rekodifikáciu procesov na úseku posudzovania vplyvov na životné prostredie a povoľovania stavebných projektov. Chceli tiež dosiahnuť kvalitné posúdenie priamych a nepriamych vplyvov na životné prostredie vrátane účinkov na zdravie ľudí a pre projekty, ktoré sú stavbou, vydanie stavebného povolenia.

Do druhého čítania neprešla ani novela zákona o spolupráci parlamentu a vlády SR v záležitostiach Európskej únie. Tá mala podľa slov jej autorov priniesť zlepšenie spolupráce inštitúcií v európskych záležitostiach pri vypracovávaní stanovísk SR k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie vládou a ich schvaľovaní NR SR predtým, ako o nich budú rokovať zástupcovia vlád členských štátov únie. Spresniť mala aj rámec tejto spolupráce.

Parlament do druhého čítania neposunul ani novelu rokovacieho poriadku z dielne hnutia OĽANO a priatelia. Upraviť chceli napríklad pravidlá o šesťmesačnej lehote, počas ktorej nie je možné opakovane podať návrh v tej istej veci, ako už bol odmietnutý. Toto pravidlo navrhovali uplatniť až po tom, ako je návrh dvakrát po sebe na schôdzach parlamentu neschválený. Znížiť chceli aj počet podpisov pod petíciou potrebných na prerokovanie v parlamente tak, aby stačilo 50.000 podpisov. Vypustiť navrhovali aj zákaz používania zvukovej, obrazovej alebo obrazovo-zvukovej prezentácie počas diskusie.